reklama

Staráme sa

Pridal/a orinka dňa 23. 03. 2017 - 23:35

reklama

V čom sme my, slovenské ženy výnimočné?

Veľmi sa staráme. O rodinu. Až tak, že riešime vždy všetko za všetkých. Upratujeme, vybavujeme. Varíme, perieme. Nakupujeme. Učíme sa....  Až tak, že to vyzerá ako v tom vtipe: "Žena volá na muža - Jožo poď domov. A on - A čo mi je? Som hladný? Nie je ti zima "

Ano, naše rodiny sú najskôr nadšené, nič nemusia. Zvyknú si, zdá sa im to prirodzené, že prádlo samo rastie v skrinke, smeti sa vynášajú samé, aj umývačka sa sama nakladá aj vykladá. Všetko dostávajú na tácke. A my máme neustále plné ruky práce. Až tak plné, že si svoju rodinu nestihneme ani užiť. Hlavne naše heslo je, len aby nikomu nič nechýbalo.

Všímam si to už dlhšie. Všetko robíme v behu. Lebo musíme toho toľko stihnúť. Nemôžeme si ani s rodinou sadnúť každý deň spolu k jedlu, lebo by sme nestihli upratať kuchyňu....

Viac by sme mali vedieť práce a zodpovednosť podeliť. A začať by sme mali už s výchovou našich detí. Naučiť našich synov, že ženám treba pomáhať. A nielen preto, lebo to je povinnosť. Ale proste to patrí k životu.

Minule som práve na FB Naničmamy čítala krásnu vetu tuším od Žiky - Celý týždeň sa tešíme, že už príde sobota a potom od rána perieme, vysávame, umývame......

S týmto by sme mali začať niečo robiť, mali by sme ten náš život viac žiť.

 

Často sledujem rôzne cestopisné filmy. A hlavne južnejšie národy si to vedia viac vychutnať. Možno nemajú úžasné domy, vyupratované. Ale viac prežívajú život spolu. My sa staráme len o tie maeriálne veci. Sme ako Marta v biblickom príbehu. Aj tá sa starala len o to, aby pri návšteve Ježiša nič nechýbalo, aby bolo všetko pripravené. Aj sa jej zdala krivda a sťažovala sa, prečo pán nepovie nič jej sestre, ktorá ho iba počúva. a on jej na to "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme"  Lk 10,38-42


reklama

reklama

Kamila, Pi, 24. 03. 2017 - 08:15

Vsak toto, na nas same vela casu neostava.

dasa_, Pi, 24. 03. 2017 - 08:19

Ja mám občas pocit, že pre samé starosti  ani na rodinu nám ten čas neostáva

Kamila, Pi, 24. 03. 2017 - 08:26

aj toto, v mene rodiny a ani si ju nevychutname

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 08:50

moja dobrá svokra takto žije. Len aby boli všetci spokojní, ide sa zodrať. Ja nie. Jasné, sú veci, ktoré treba urobiť. Deti však majú svoje povinnosti, muž tiež, ja tiež. Takže u nás to nie je o tom, že ja frčím a oni vegetia. Keď sme všetci doma, jedávame spolu pri jednom stole a platí zásada, že začíname jesť naraz. Čakajú, kým si sadnem aj ja a poprajeme si dobrú chuť. Sú dni, keď nevarím a nič sa nedeje. Môže byť aj suchá večera. 

Deti sú zapojené do domácich prác, na tom trváme. Nie som otrok boží. To, ako ich vedieme, je pre nich aj príklad do ich budúcich rodín.

Ja si teda čas pre seba dokážem urobiť. A bez výčitiek. Chodím von častejšie ako môj muž Úsmev . Jasné, deti sú už veľké, keď boli malí, tak som tak spoločensky nežila. Ale aj vtedy sa dokázal muž postarať. Alebo starí rodičia, keď sme išli s mužom spolu.

Myslím, že toto si ženy vytvárajú samy. Pocit nenahraditeľnosti, sebaobetovania atď, ale rodina to potom berie ako samozrejmosť. Neocenia to, nasleduje frustrácia, vnútorná nespokojnosť - načo je to dobré?

dasa_, Pi, 24. 03. 2017 - 09:04

no presne, práve ten pocit nenahraditeľnosti za tým hľadáme.

Mmch, osobne som sa čudovala, jak málo rodín spolu jedáva pri jednom stole. Ani len v nedeľu nie. A to teda je už mimo môjho chápania. Podľa mňa spoločné jedlo odmalička by mal byť základ. Teda spoň raz, dva krát v týždni. Lebo kde sa potom má rodina spoločne stretnúť? Pri telke? Alebo len na FB s spoločnej skupine?

Neodmietam FB, dokonca ho sama využivam. Aj na zvolávanie k večeri :)

No priznám sa, že u nás su chlapi zapojení do domácich prác tak, že keď som minule išla omylov vysypať smeti, tak sa ma pýtali, či som vedela, kam s nimi :) A vysávač ako svadobný dar dodnes, už to bude 17 rokov neviem ovládať. Ale steny som prvé maľovky maľovala ja :) Dnes to už prebral syn.

Na druhú stranu - bývame v byte, tak tam podľa mňa nie je toľko roboty ako okolo baráku...

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 09:31

som tak naučená z mojej primárnej rodiny - v nedeľu sme pravidelne jedávali pri jedálenskom stole, celá rodina spolu, to bol rituál. A zaviedla som to aj ja v mojej rodine. Cez týždeň to celkom nejde, len niekedy. Ale spoločné stolovanie je z môjho pohľadu veľmi dôležité pre súdržnosť rodiny. A podotýkam - pri VYPNUTEJ telke.

dasa_, Pi, 24. 03. 2017 - 09:35

Ano, plný súhlas. Boli sme dokonca na kurze výchovy tinedžerov a tam nám to prízvukovali ako prvú vec, ktorú treba v rodine zaviesť.

Mmch, teraz mi napadlo, možno je to blbosť, ale celkom by ma zaujímalo, kolko dievčat u vás má takpto skúsenosť. Spoločné rodinné jedlo.

 

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 09:50

Daska, podla toho, co nase dievcata rozpravaju, mnohe z nich toto nepoznaju... Dokonca som sa stretla aj s tym, ze ani na Stedry vecer spolu niektori nejedavaju!

dasa_, Pi, 24. 03. 2017 - 10:07

Možno by sme mali začať Kampaň za spoločné jedlo....

Vždy mi je smutno, keď sa pozerám, ako iné národy, mnohokrát aj považované sa "primitívnejšie" jedávajú spolu. Doslova z jednej misy. A u nás si každý uchytí niečo z chladničky....

Aj keď na druhú stranu je veľa národov, ktoré pri jedle delia na mužských členov rodiny a na ženy. Vlastne, aj v našej kultpre to tak bolo, že v prvom rade jedávali chlapi ..... ženy zvyčajne jedli až po nich. Ale tieto časy už našťastie asi my nepamätáme.

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 10:40

môj svokor bol tak vychovaný - najprv sa najedol otec, potom deti, potom žena. Svokra naopak. U nich v prvom rade jedli deti, potom dospelí. Keď sa vzali, mala svokra čo robiť, aby muža preonačila :)

Evka1223, Pi, 24. 03. 2017 - 15:29

U nás taktiež spoločne stolujeme vždy, keď je to možné.  Soboty - nedele je to samozrejmé, cez týždeň ako sa dá. Dokonca cez týždeň.....a to som nikoho nenútila, keď niekto nechce ešte jesť, sadne si s ostatnými spoločne za stôl....a zapája sa aspoň do konverzácie....u nás totiž neplatí: Keď sa papá tak sa nerozpráva....ba naopak...rozpráva...akurát nie s plnými ústami Úsmev

U starých rodičov prevládal rituál nakladania jedla vždy najskôr "hlave rodiny", potom deťom a nakoniec sebe. Starý otec vždy babičku zastavil, nakázal najskôr deťom, potom jej a nakoniec jemu. Ona to vedela, no vždy išla začať od neho aj keď vedela ako to dopadnePohoda

Čo ma však šokovalo, v jednom televíznom projekte, ktorý bežal (možno ešte aj beží, neviem, už nesledujem) v českých rodinách o zámene manželiek drvivá väčšina rodín stolovala v obývačke za konferenčným stolíkom....pri telke. Keď som sa pýtala priateľa, ktorý odžil značnú časť života v čechách, povedal, že tam je to už celkom bežné ....veď to nie je ani pohodlné!Prekvapenie

dasa_, Pi, 24. 03. 2017 - 15:32

jaaj, to s tými starými rodičmi, to je veľmi milé

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 19:00

tiež poznám rodiny, ktoré "stolujú" pri konferenčnom stolíku... a so zapnutou telkou...

púpavienka, Pi, 24. 03. 2017 - 15:56

Evka takto som vychovávala deti aj ja, my sme doma veľa robili ale nejako to nikomu neublížilo, každý musí mať povinnosti. Spoločné jedlo je zásada a je jedno či to bude iba dvakrát do týždňa, ono potom príde častejšie, ale je veeeľmi dôležité. Moje deti nechceli nikdy aby som ich obsluhovala a oni jedli, sadla som si za stôl k ním a až vtedy sme začali, aj ked neudržiavam žiadné rituály, modlime sa iba na štedrý večer. To že niektorí nie sú spolu za stolom na štedrý večer ale jedia kto ako chce a kedy poznám osobne z jednej rodiny, čo som tak pred 30 rokmi nevedela naozaj pochopiť. Je to neúcta k jedlu a vlastne ku všetkému, lenže oni nemajú úctu ani k sebe.

Vychovať deti tak aby aj pomáhali je oveľa ťažšie ako sa tváriť že to zvladnem sama a oni maju veľa učenia alebo niečo podobné. Moja kolegyňa ma nikdy nevedela v tom pochopiť že som mala čas na to aby som im vysvetľovala čo maju urobiť a ako to maju urobiť. Jej dcéra zhodila tašku aj oblečenie pred dvere, raz som k nim išla a vtedy som ostala v šoku, ona to rýchlo pozbierala a povedala že ona si s ňou nebude ničiť nervy a radšej to necha tak. V 20 sa odrazu sťažovala aká je jej dcéra daromnica, aj v posteli má kelímok od jogurtu a pod a ona za ňou nebude večne upratovať. Ked som jej pripomenula že sme to riešili v detstve povedala, že moje dcéry a jej dcéra sú úplne odlišné a ona by to nikdy nepresadila, vraj moje deti sú veľmi dobré.

eva m, Pi, 24. 03. 2017 - 18:59

u nás to funguje tak, že deti prestierajú aj pomáhajú nosiť na stôl a po jedle spracú.

Tvoja kolegyňa sa darmo sťažuje. To nie je o odlišnosti vašich detí, ale o odlišnosti vašich prístupov. Ináč, vidím to, žiaľ, aj u mojej sestry. Má dospelých synov a veru nenaučila ich podieľať sa na domácich prácach. Mrzí ma to, ale jej argumenty, že ona ich nenúti upratovať, len nech sa učia, som nechápala. Aj tak sa neučili...

púpavienka, neudržiavaš rituály? Veď to, že spolu stolujete, je krásny rituál Úsmev

púpavienka, So, 25. 03. 2017 - 07:26

Až mi naskočila húsia koža, pekne si to, jesť spolu v rodine je ten najkrajší rituál.

Moje deti sú dospelé ale nezačnu jesť kým si nesadnem a potom už ja nevstávam od stola a my sa ani neponahľame, zaťko ide automatický urobiť kávu a dcéry odpracú zo stola, v poslednom čase ani už nechcem aby umyvali riady ale nech si naspäť sadnú k nám, ja ked ostanem sama mám dosť času na umytie. No toto už robím kvôli sebe aby som si ich raz za čas užila.

apple, So, 25. 03. 2017 - 00:11

Ja som bola tiež taká- obetovať sa do vyčerpania, jaký pocit slobody a nekonečnej energie, že ma naničmamy naučili žiť normálne Váľam sa od smiechu po podlahe

a teraz ste mi asi tiež otvorili ďalšiu komnatu...nech to bolo s mojimi rodičmi akékoľvek, ale ten rituál spoločného nedeľného obeda sa mi vždy páčil...keď sme sa spoznali s mužom, tak on doslova odmietal jesť spoločne...časom si zvykol...až teraz keď prerábame kuchyňu a všetci sa mi smejú, že budeme mať 3metrový stôl pozdĺž celej steny (bo máme úzku kuchyňu a jeho rodiča majú rovnaký byt, čiže len dvaja za stolom), ale teraz  tam budeme všetci piati spoločne, a na to sa veľmi moc teším Srdce

orinka, Ut, 09. 05. 2017 - 10:46

Ďakujem veľmi pekne. Dorazila kniha. Už sa na ňu teším

 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama