reklama

Súdružka vedúca

Pridal/a sadlonka dňa 19. 08. 2009 - 18:14

reklama

Keby videl môj manžel, do akej témy som sa rozhodla prispieť, tak by ma vysmial a dodal by, že mne aj štamprlík vaječného koňaku stačí na 2 dniChichocem sa . Ale predsa, nedá mi, aby som si aj ja nespomenula na jedno fernetové "opojenie". Mala som sladkých 19, za sebou jeden rok nekvalifikovaného "učiteľovania" a možnosť stráviť leto asi v 4 týždenných turnusoch podnikového detského tábora so super partiouÁno v Náchode.
Jeden večer, keď detské osadenstvo na poschodí už utíchlo, pozvali nás chalani dole na "posedenie".Na stole nás už čakal pohárik s fernetom. Spolu s kamoškou sme ho postupne nasilu dostali do seba, bavili sa, všetko vyzeralo OK.Keď sa ale na stole objavil druhý, bolo nám hlúpe ho odmietnuť, tak sme si ho zriedili s akousi malinovkouChichocem sa . Bolo už blízko polnoci, od slabej večere uplynula už hodná chvíľa a ja so svojou vtedy veľmi krehkou telesnou konštrukciou som sa začala cítiť akosi čudnePrekvapenie . Niečo podobné som vypozorovala aj u kamošky, tak sme sa poďakovali a pobrali sa hore na izbu. Akonáhle sme sa postavili a vyšli na chodbu, mala som pocit, že sa so mnou točí svetPrekvapenie Prekvapenie Prekvapenie . Náš "výstup" musel vyzerať kuriózneVáľam sa od smiechu po podlahe , mne sa podarilo odrať o taký ten hrboľatý olejový náter na steneHambím sa .Ani ľahnutím do postele sa mi však neuľavilo, točilo sa so mnou všetko a s kamoškou sme začali chytať paniku, čo ak budeme mať otravu krvi alkoholom a podVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe . Modlili sme sa, aby sa nezobudili nejaké deti a nevideli nás v takom zúfalom stave. Po chvíli som sa pobrala na druhý koniec chodby na WC a tam sa nad záchodovou misou takmer "lúčila so životom" a nadávala na vlastnú hlúposťVáľam sa od smiechu po podlahe . Nakoniec sa mi predsa len podarilo zaspať /našťastie už v posteliChichocem sa / a ráno nebolo také kruté, ako by sa mohlo zdať.
Pred časťou rodiny som sa ale časom pochválila a tak si veru pri návštevách neodpustili otázočku- Což takhle dát si fernet?
Pred pár rokmi som zistila, že v kombinácii s tonicom je to celkom " pitné"Chichocem sa a tak som s fernetom predsa len napriek predsavzatiu "skamarátila".Áno


reklama

reklama

lyduss, St, 19. 08. 2009 - 20:53

Sadlonka, my sa sice nepozname, ale zistila som,ze mame spolocneho znameho!Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

adus, St, 19. 08. 2009 - 22:05

No, tie tábory!!!! Ale fernet je dobrý - za mojich čias sa zväšča pila borovička!!!

Vierik, Št, 20. 08. 2009 - 08:48

To je príklad pre mládež, chichichi!

Mne sa tiež poradilo prísť do styku s alkoholom a bolo to blééééé! Raz, jeden jedinký raz!

Robila som vo firme so 7-mimi až 10-timi chlapmi (kedy ako). Príšerne sme nadávali - fakt príšerne. A tak sme zaviedli poplatok 2 Sk za každé hulvátske slovo. Originálne si to poniektorí chceli obísť tým, že začali nadávať po maďarsky a anglicky a tak podobne. Zakročili sme, rozšírili zákaz aj na nadávky cudzojazyčné a korunky sa len tak sypali. No 2 koruny nemali práve výzarnejší efekt na našej náprave, tak sme to zdvihli na 5. To začalo prinášať väčšie úspechy - ak niekto nechá denne stovku v kompótovej fľaške, to už mrzí a dáva si väčší pozor, nie?
Začali sme sa lepšiť, tak sme si občasnejšie nadávky "ocenili" 10-timi korunami, o týždeň-dva 20-timi...
Plus boli majstovstvá sveta v hokeji, čosi sme tipli, celkom dobre sme vyhrali a tak cca s piatimi tisíckami vo vačku sme sa takí poľudštení rozhodli otestovať si naše správanie priamo vo francúzskej reštaurácii!

Začalo to krevetami - teda aspoň u mňa. To bol ale humus! Normálne v tom škrípal piesok! Štrkové predjedlo trepabo niečím zapiť, tak sme v nápojovom lístku objavili Findays - Fínske dni. Vyzeralo aj chutilo to úžasne. Griotka, grepový džús a fínska vodka. Farebné a mňam! Všetkých tých možno 10 - 12 drinkov chutilo nesmierne super! Aj akési Chateau de neviem čo! Šak sme vo francúzskej reštike, tak si dajme! A ani odchlipnutie z kolegovho pivka nie je na zahodenie...

Ješkovi voči, mne bolo zle! Nie som si istá, či sme došli taxíkom, alebo nás priviezol nejaký z kolegov (no to sa mi nechce veriť, lebo sme šli vyslovene žúrovať-kto by sa obetoval). V aute bola ešte sranda neskutočná, ale po vystúpení z neho ma smiech začal prechádzať...

Mala som na sebe taký milý malý modrý kostýmček - minisuknička a sáčko. Došla som domov dakedy po polnoci. Horko - ťažko som sa vydriapala na poschodie, a taká, aká som bola oblečená som sa vyvalila na posteľ. Bola som rada, že ma naši nezahliadli.
Svet sa roztočil, ako na kolotoči. Tá idiotská rada, že ukotvi sa (spusti nohu na zem) je prd platná! Nikdy predtým som neverila, že to fakt takto prebieha s opilcom, chachacha.

Ráno som sa zobudila s treštiacou hlavou v úplne rovnakej polohe, ako som si ľahla - na chrbte a s jednou nohou spustenou na zemi. Vstala som presne tak, ako keď vidíte vo filmoch - skocúrená, pokrkvaná a bez vlastného úsudku - prehodila som si kabelu cez plece a vykročila k autobusovej zastávke.Presne v takom poradí! Dobre vidíte že nevidíte: umyla som sa, učesala a tak podobne...

Bolo mi strašne-strašne! Došuchtala som sa do roboty a sadla sa PC... V tom zadrnčal telefón - v hlave explózia! Po prekonaní šoku som našmátrala tlačidlo na zníženie intenzity vyzváňania a zodvihla: na druhej strane hlas môjho kolegu zo záhrobia: "Vierka, na dnes si beriem dovolenku..." Ja: zahrešenie (veď už bolo po polepšovaní) a následne výčitky, že ja som sa dotrepala z dediny busom a on nevie zbehnúť z najbližšieho sídliska z kopca dole do mesta - nedal sa obmäkčiť...Hajzel!

Po 2 minútach detto - iný kolega. O minútu neskôr prišiel ďalší odvážlivec osobne len oznámiť, že berie dovolenku - gule na to, aby zostal ako ja nemal... Aj ostatok sa potom povyhováral a tak došiel len šéf. Pretlmočila som mu odkazy od chlapcov - že dnes nik nebude v robote a na to si on všimol: "Vierka, neboli ste oblečená včera v tom istom?" Toto jeho skôr konštatovanie ako otázka mi žalúdočné nevoľnosti výrazne zhoršila, lebo som si to uvedomila poriadne až vtedy... Našťastie telefóny boli milosrdné ku mne a nevyzváňali tak, preto som nabrala odvahu, poprosila šéfa o pol dňa dovolenky a na obed z roboty zdúchla - no, nemôžem povedať ako gáfor, lebo to nebolo o rýchlosti. To len skôr moje telo vypadlo z roboty o niečo neskôr ako moja duša. Alebo tá tam v ten deň ani nedorazila?...

sadlonka, Št, 20. 08. 2009 - 17:27

Vierik, super príbehÁno , zaraď ho do kategórie súťaž, prípadnú výhru môžeš niekomu podarovať, keďje to také bleee!Mrkám Chichocem sa

Vierik, Št, 20. 08. 2009 - 22:09

Kde? Aká súťaž? Normálne by som mohla aj niečo vyhrať? Idem hneď hľadať! Ďakujem ďakujem!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama