Tá naša obetavosť...

Asi by som mala písať o niečom pozitívnom, v čom sú Slovenky unikátne. Ale v posledných dňoch mi rezonuje v hlave téma iná. Mám pocit, že obetovať sa pre deti je bežné iba na Slovensku. Áno, bolo aj v susedných Čechách, ale tam sa obetavosť už začala vytrácať. Aj v iných štátoch sa určite nájdu tak obetavé matky, ako u nás. Ale na Slovensku je materská (rodičovská) obetavosť taký "bežný štandard". Matka, ktorá sa neobetuje pre deti vždy a všade, je na Slovensku vnímaná ako nie veľmi dobrá matka - naničmama Pohoda  "Deťom sa treba obetovať, veď sú naše všetko!" Čo všetko sa im dá obetovať:
ČAS - to áno. Čas, ktorý venujeme (obetujeme) deťom, je skôr príjemne strávený čas a investícia do ich (ale aj našej) budúcnosti. Len to treba robiť systematicky a od mala, nie sa spamätať, až keď sa začnú objavovať problémy.
KARIÉRU - niektoré matky radšej trávia čas s deťmi ako v práci - chápem, tiež som to tak spravila. Ale "kariéra" je niečo, čo sa dá budovať v hocijakom veku, ak človek chce. Reči o tom, ako treba kvôli práci obeovať všetko, sú spôsob, ako z pracovníka vyžmýkať maximum. Stačí počkať, kým deti odrastú a trebárs sa aj prihlásiť do školy, splniť si sen o pracovnom osamostatnení alebo skrátka robiť len niečo, čo človeka baví. Nakoniec sa o nás aj tak budú starať deti, keď budeme na to odkázané, a nie náš šéf.
PENIAZE - áno, často ušetríme na sebe, nekúpime značkové tričko sebe ale radšej dieťaťu Mrkám Nech sa prihlási tá, ktorá ani raz v živote neuprednostila dieťa pred sebou. Na druhej strane, dieťa by nemalo dostať všetko, na čo pomyslí, aj keď rodičia "na to majú". Babka vravievala "Peniaze kazia charakter!" Dovolím si doplniť, že len keď ich je príliš veľa alebo príliš málo. Lenže čím je "dieťa" staršie, tým má väčšie nároky. Mnohé matky si hýčkajú svoje detičky (často 20, 30, ba i 40 a viac ročné) doma, a ony chodia do 2-3 zamestaní, len aby prežili. Tak toto sa mi už zdá, že už matke chýba zdravý rozum a "dieťaťu" svedomie. Tak nejaký čas sa dá dieťaťu finančne pomáhať, ale nie niekoľko rokov, prípadne desaťročí, a dieťa by malo mať toľko slušnosti, aby peniaze vrátilo. Viem, viem... ako sme si ho vychovali... atď.
ZDRAVIE - pri obetovaní zdravia kvôli dieťaťu končí všetka sranda. Najprv sú to maličksoti - veď obed sa dá navariť aj s horúčkou, odviesť na krúžok aj s bolesťami... Ale kde je tá hranica, kedy si matka povie, že už sa nedá? Keď doslova skolabuje, je už asi neskoro. Keď matka "obskakuje" celú rodinu, hoci je chorá. Ako sa na ňu môžu dívať deti a manžel? Prečo ju nepošlú oddýchnuť si, liečiť sa? Lebo sme ich tak naučili.
Často používaná (básnická) otázka: "Obetovala som dieťaťu celý ŽIVOT, a ono mi to takto opláca. Prečo?". No, práve preto. Je to smutné, ale je to tak a nejako nám to stále nedochádza. Dôjde nám to často až vtedy, keď obetujeme takmer všetko. Ako sa dá spoznať hranica, kedy sa treba v obetovaní zastaviť? Aby sme si potom nemuseli klásť otázky...
PS1: Ak som na niečo, čo sa dá deťom obetovať, zabudla, doplňte ma.
PS2: Ak by som náhodou vyhrala, chcem výhru darovať jednej obetavej matke, ktorú osobne poznám. Keby som ju nepoznala, tak tento príspevok určite nenapíšem. Tá žena vie všetko zlé, čo si spôsobí obetavosťou voči dieťaťu, tak krásne zdôvodniť, že ju už začínam podozrievať, že jej robí dobre, ak ju dieťa zneužíva a robí jej zle.

Komentáre

Vieš, len za obetavosť sa veľakrát skryje závislosť na dieťati a teda manipulácia, vlastne rodič vtedy nežije svoj život ale iba život deti. Minule sme to preberali a presne jedna mamina povedala ale to je hrozné ja sa v tom vidím, ja som najskôr žila život môjho muža, lebo mal dôležitý post atd, po tom ako si našiel inú odrazu som mala život svojich detí a po 10 rokoch by som to mala prehodnotiť. Je to vždy taký začarovaný kruh, nikto v ňom nie je úplne šťastný ale každý vie nájsť plno odpovedí ako to robí preto, lebo by to dietko neunieslo alebo robím to preto, lebo moja mama by skončila veľmi zle a to jej nemôžem urobiť.

No a čo sa mňa týka? - neviem moje deti mali detstvo také aké som im mohla iba dať, veľakrát som robila veci s bolesťou ale nebolo nikoho kto by to urobil, ak je človek na ne sám tak veľa veci robí inak, no nikdy som to nebrala ako obetavosť. Povinnosťou rodičov je deti vychovať a postarať sa o ne aby mali čo jesť, aby boli oblečené ale tiež je povinnosťou rodiča deti naučiť samostatnosti a nechať ich odísť.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.