Tralala, tralala, ako panička upratovala.

Ach a je tu konečne záblesk lepšieho počasia. Že kde? No predsa na dolniakoch! Ja viem, že vy žienky tamto "hore" ešte pozeráte z okien a mnohé pohľadom rozmrazujete zem za oblokom. Kedže otočením listu kalendára sa aj sviatky priblížili na dosah, začala som systematicky. Teda aby bolo jasné, nie upratovať, ale rozhadzovať. Poznáte to, keď sa jar blíži a vy záhradkárky máte plné okná posadených paprík, baklažánov, uhoriek, skorých kvietkov. Spálňa, obývačka, predsieň. Všade, kde je trochu svetla a dosah slnečných lúčov. A polievate, prekladáte. Zároveň hľadáte lepšie miesto v celom byte. Úhľadnejšie a úspornejšie to posúvate kade tade po tých parapetných doskách. Pri každom jednom posune ostávajú stopy. Zemina. Niekde pár zrniečok, niekde viacej. Zakaždým presunom treba zobrať vysávač a vecheť, sem-tam mop. Joj, za dobu od konca januára som sa ja už niečo naupratovala! Po každom zalievaní mojich "detičiek" na oknách a nábytku upratujem. Včera som napríklad upratovala o málinko viacej. Padol mi z podtácky jogurt. Haha, že jogurt! Kelímčok od jogurtu s baklažánikom. Samozrejme, bolo treba upratať aj pod jedálenským stolom, lebo v snahe zachytiť padajúcu priesadu som ju ešte viacej odhodila.

Ženy moje milé, ja som chcela umyť aj okná. Veď sa blížia sviatky jari. Jej vôňa sa začala šíriť vzduchom. A teda začala som odkladať vojačikov z parapetnej dosky. K padnutému baklažániku sa pridala paprika. A to rozhodlo. Upratala som zeminu, povysávala, pozotierala, zastrela záclonu a na tento rok mám upratané, umyté. Teda ako-čo. Okná určite nie. Tie musia, v záujme prežitia plánt počkať do mája.

Aká som ja šikovná tento rok. Umne som sa popasovala s jarným umývaním okien. 

Sedím a spievam: tralala, tralala, panička pratala.