Súťaž

Velka noc v plnom prude. Odbila dvanasta hodina a konecne mozu sibat aj zeny . Moji chlapi sa este nevratili, najkrajsie dievcatko siroko- daleko spinka a ja cakam na sibacov, tych oneskorenych, co ma ako zvycajne navstivia ako poslednu a hlavne v dobrej nalade . Mam rada tieto sviatky, doobedie mozem travit v klude, konecne mam cas sama pre seba. Tento rok aj pre malinku .

Dumám, čím to je... ale moja privátna hranica strachu je zvláštne posunutá smerom do neznáma.
Neviem sa báť o seba.
K životu priam potrebujem istú dávku adrenalínu.
Ísť nočnou hodinou sama domov ?
Cestovať do neznáma ?
Stopovať ?
V takýchto chvíľach mi strach nič nehovorí.

Ani neviem, kedy sa vo mne vzala tá obrovská chuť a vášeň k cestovaniu a spoznávaniu niečoho-pre mňa nového a nepoznaného, mojich rodičov nejako extra diaľky nelákajú , ale ja mám túlavé topánky, spolu so sestrou, ktorá robí v cestovnej kancelárii , všetky peniaze by sme dali len za cestovanie

Môj únik z reality..Keďže som mamička,ktorá má už detičky trošku väčšie,tak aj starosti začínajú byť trochu väčšie. Každý potrebuje ten svoj ostrov,kde dokáže zabudnúť na všetky starosti..Tak touto oázou je pre mňa moja záhrada..Len tak sama ísť a sadnúť si na lavičku,spraviť si kávu..a vnímať len pokoj a kľud..Prečistím si hlavu a domov príde nový človek..plný energie..a vtedy som schopná riešiť všetky problémy,ktoré sa nakopia

Dovolenku snov som si predstavovala úplne inak. Napriek všetkým predsavzatiam nebrať mobil a vychutnať si možno poslednú dovolenku s kamoškou, čoby nezadaná žena, som sa nevedela odtrhnúť od laptopu a ucho som mala viac prehriate od telefónu ako od slnka. Dúfam, že som si ho vymieňala v pravidelných intervaloch, lebo inak bude jedna moja ušnica spálená a tá druhá snehobiela.

Rada sa v mysli vraciam do čias svojej mladosti a spomínam na neopakovateľné momenty, ktoré - snáď práve vďaka spomienkam - sú stále živé, ani po rokoch neblednú...O jeden zábavný (a až priveľmi živý) zážitok sa s Vami rada podelím...