Ako takmer každé dieťa i ja som túžila po psovi, otec mi ho síce sľúbil ale nikdy nekúpil. Tak som pravidelne na jar a na jeseň, keď sa začali objavovať nové šteniatka domŕzala a žadonila o psa. Medzitým som domov navláčila niekoľko mačiek, morča, korytnačku a bielu myš. Samozrejme nie naraz, to by moja mama neprežila Sny sa nám plnia, len je k tomu potreba troška trpezlivosti, mne sa moje čakanie oplatilo dvojnásobne.
Tak si vám raz vykračujem z obchodu, s taškou ťažkou ako cent a asi na polceste zbadám na kontajnery zavesenú igelitovú tašku.Na tom by nebolo nič čudné,keby sa tá taška nehýbala... No poviem vám v prvom momente ma napadli rôzne katastrofické vízie a mala som strach z toho čo tam nájdem...povedala som si, že nech už je tam čokoľvek, je to živé a chce to von...tak som
Mala som asi 6 a velmi som tuzila po psikovi , stale som mame pilila usi , ze chcem psika , nakoniec som ju asi musela uz velmi otravovat, tak sa porozpravala s oteckom a on suhlasil , ved zijeme na dedine a taky pes by sa nam hadam aj zisiel , bude strazit dom :) Zistili sme , ze u nas v dedine ma jeden pan sucku Nemeckeho ovciaka a prave ma doma mesacne steniatka, to bolo radosti , hned sme utekali jedno kupit samozrejme vybrala som si to najmensie , najslabsie steniatko a tak nam ho daroval , mamin
My sme mali psíka (vlastne je to sučka, Ginka) ešte skôr, ako sa nám narodili obe deti. Je to však pudlík, takže nepĺzne a tým pádom je s upratovaním podstatne menej starostí ako by bolo napríklad s vlčiakom. Podľa mňa sa tá trocha námahy s prípadným upratovaním navyše určite vyplatí, lebo deti sú s Ginkou veľkí kamaráti.
Bol náš druhý psík po Kubovi.Priniesla som ho ešte ako šteniatko od známich.Jeho mama patrila medzi poľovných psíkov a tieto jeho pudy sa prejavovali aj uňho.Nám domácim dovolil robiť s ním čokoľvek,aj keď žul čo nemal,dal si otvoriť ústa a vybrať.Najviac sa kamošil s našim kohútom.Dino mu pravidelne nosieval kožennú kosť a kohút z vďaky vždy skákal doňho.Ak som n
Lásku k zvieratám mám zdedenú – po mojej omame (babke z otcovej strany). Tá bola, na veľké zdesenie a neľúbosť mojej mamy, úplne totálne bezkonkurenčný záchranca zatúlaných, zranených a inak handicapovaných zvieratiek.
Kubko bol náš prvý havino.Toho sme si vzali z útulku.Bol to taký malý oriešok ktorý sa pri strete s kýmkoľvek vyvalil na chrbát a dal sa hladkať na buchu a s chvostom všetkých naokolo od radosti ošvihal.A keď sme si ho vzali,už nebol najmladší.Taký v preddôchodkovom veku-dalo by sa povedať.Ale časom bol na všetkých nevrlý a na deti najviac.Ale jednoho člena z nášho dvo
Milujem zvieratá...hlavne psy a kone ako dieťa som mame dávala riadne zabrať hlavne, keď som znova a znova prinášala domov, a takto zachraňovala zvieratká, o ktoré prestali mať ľudia záujem -a nie len tie
Sny sa nám plnia, len je k tomu potreba troška trpezlivosti, mne sa moje čakanie oplatilo dvojnásobne.
No poviem vám v prvom momente ma napadli rôzne katastrofické vízie a mala som strach z toho čo tam nájdem...povedala som si, že nech už je tam čokoľvek, je to živé a chce to von...tak som
samozrejme vybrala som si to najmensie , najslabsie steniatko a tak nam ho daroval , mamin
ako dieťa som mame dávala riadne zabrať
hlavne, keď som znova a znova prinášala domov, a takto zachraňovala
-a nie len tie
