Napísať vtipnú knižku o neľahkých veciach je umenie. Ivane Lackovej sa to podarilo. Zametanie vody je ako dobre namiešaný drink. „Tento koktail sa pije so slamkou, v pohode. Každá kvapka by mala byť ako riadok v knihe – prekvapením,“ usmieva sa autorka. Kniha sa číta s pôžitkom a po jej dočítaní sa musíte pýtať – „kde, dočerta, sú tí ozajstní chlapi, keď sa také skvelé ženy trápia osamelosťou?!“
Ako sa hovorí, "Kto si čo navarí ...", či "Kto si ako ustelie ..." Aj mne sa také stalo. Vybrala som si veľmi, ale veľmi triezveho manžela, štyri deti k tomu a aby mi nebolo málo tak ešte vydumala kopec stránok. Zamotala som sa do vlastnej siete povinností, útekov na slepo a návratov so sklonenou hlavou. Zabudla som snívať, vychutnávať si radosť zo života. Exotika a vášeň, pojmy pre mňa tak vzdialené ... A možno ani nie.
Keďže naša staršia dcéra je zbláznená do mačiek, pred 8 mesiacmi sme sa vybrali na Moravu a do našej rodiny pribudol po 2 dcérach konečne mužský element- kartúzsky kocúrik Máme veľkú domácnosť a aby som toho nemala ešte viac, dohodli sme sa, že záchodík mu bude čistiť dcéra, čo aj dodržiava. Nie som citlivka ani prehnane poriadkumilovná a tak znesiem aj občasn
Našťastie to čo Vám tu opíšem som nezažila osobne , ale viem si to živo predstaviť...
Keď ešte býval môj manžel so svojimi rodičmi a sestrou, tak mali doma v byte krásneho nemeckého ovčiaka menom Capy(čítaj Kepy). Aj ja som ho ešte zažila, bol krásny, ale žiaľ už nie je medzi nami.
Zo „súboja“ o zvieracie miesto v našom ( panelákovom) byte vyšli víťazne andulky. A prečo práve andulky ? Deti vtedy zaujala predstava spolubesedníkov – akože ich naučia rozprávať a bude veľká sranda. To sa nám (teda nielen deťom, ale ani nám dospelákom) ani pri jednej nepodarilo, ale aj tak bolo s vtáčikmi vždy veselo.
Vlastne už od môjho detstva si pamätám že sme mali doma mačky a psy.Dokonca sme mali jednoho hafana aj s pásomnicou.Všimla si ju moja mamina zdravoťáčka a vtedy šiel havino z dvora bez ľútosti.Pri psích miláčikoch sme si užili aj humorných situácií keď napr.brat sa v detstve učil fajčiť a cigarety skryl psovi do búdy a neskôr sa aj po dvore váľali roznesené cigarety.R
Magic mi v inom blogu pripomenula nášho prvého kocúra Juliho. Ako takmer všetky zvieratá, aj tohto som dovliekla domov ja, to som mala asi tak 14 rokov. Omylom som ho ukradla susedom na chalupe To bol frajer na celej našej ulici, jeho najväčšou zábavou bolo na.ieranie susedovej dogy a nášho vlčiaka... všetci sme mu predpovedali, že raz ho jeden z tých dvoch dobehne, nuž ale mal iný osud, nakoniec ho v ôsmich rokoch zrazilo auto.
Prišla ku nám 17.07.2005.
Neviem čo ma pochytilo,silou mocou som chcela havka.Keď prišiel manžel z práce a mi povedal že sa im tam narodili(už chodili s mamičkou) šteniatka (nejaký "mišmaš") ,a keď mi na moju otázku prečo mi jedno nedoniesol odpovedal,že psi do bytu nepatria,3 dni som sa s ním nerozprávala.
Máme veľkú domácnosť a aby som toho nemala ešte viac, dohodli sme sa, že záchodík mu bude čistiť dcéra, čo aj dodržiava.
Nie som citlivka ani prehnane poriadkumilovná a tak znesiem aj občasn
, ale viem si to živo predstaviť...
To bol frajer na celej našej ulici, jeho najväčšou zábavou bolo na.ieranie susedovej dogy a nášho vlčiaka... všetci sme mu predpovedali, že raz ho jeden z tých dvoch dobehne, nuž ale mal iný osud, nakoniec ho v ôsmich rokoch zrazilo auto.
