toxická rodina

Dobrý deň!

Mám 37 rokov, som matka 15 ročnej dcéry, bývam so svojimi rodičmi a sestrou v rodičovskom dome.  Ako 21 ročná som sa stala mamou, bývali sme u našich, môj ex odišiel keď dcéra nemala ani dva roky. Naši mi pomáhali, robila som si vtedy vysokú školu. Mama keď videla že ex sa k ničomu nemal, že videl len seba, tak sa snažila pomôcť aj s rozvodom. Dcéra dnes s ním nemá žiadny vzťah.  Keďže už 8 rokov pracujem na strednej škole, cestujem za prácou 40 km, tak mi stále pomáhajú aj so sestrou a starajú sa mi o dcéru, hoci už má 15, stále je pod ich dozorom a pod kontrolou. Ona je ich miláčik. Lenže problém je v tom, že som chcela už mať vzťah. Nikoho som nemala, nikde som nechodila, až to prišlo. Mame to začalo hneď vadiť, keď som povedala, že idem na plaváreň. Kontrolovala mi aj plavky, ktoré som doniesla, či sú mokré. Stretávali sme sa veľmi málo, raz – dvakrát do mesiaca. Ja som sa bála opýtať mamy či ma pustí, preto keď som sa rozhodla že idem, len som povedala vetu: ,,Idem na plavko.“ Mama reagovala aj krikom: ,,Neopováž sa ísť kurviť.“ No a keď sme to takto lepili s priateľom už druhý rok, tak stále sa to stupňovalo. Zasiahla aj sestra esemeskami: ,,Nemysli si, že má len Teba, ak nechceš o dcéru prísť tak ho nechaj, Ak si vážiš samú seba, tak s tým prestaň. “ Chlap ma nepodviedol. Išla som ďalej a nezľakla som sa.

Celá rodina sa postavila proti mne aj otec: ,,Prídeš o celú rodinu, ak s tým neprestaneš. “ A ďalej mama žiada 6000 eur za posledných desať rokov, vraj čo ma chovajú, pritom aj ja kupujem do domácnosti. A povedali aj to, že zase to dopadne tak isto ako prvýkrát, že chlap urobí dieťa a vykašle sa na mňa a ony už nemajú silu ma ťahať z rovnakej kaše. A že doteraz som žila pre dcéru a mám žiť len sama a pre ňu ďalej.

Moja dcéra sa k tomu postavila tak, že priateľa nechce ani vidieť. Po pol roku som ich chcela zoznámiť na plavárni, prvý dojem sa jej nepáčil. Mama ma obvinila, že som ju ponížila, lebo vtedy tam bola aj s jej kamarátkou a jej triednou učiteľkou. Pritom sme sa s triednou učiteľkou vtedy dobre porozprávali a lepšie poznali. Moja mama mi podkopáva nohy, riadi život mne aj dcére. Vyčíta mi, že som jej 21 rokoch priniesla decko, vykričala mi že som ľavá, že nič neviem, že mám vysoké ego, že v práci mi kolegyne vymývajú mozgy, že to nemám z vlastnej hlavy aby som si niekoho našla. A že sa mám pozrieť na neho, že on chce mať len žienku domácu. Moja psychologička mi povedala, aby som ten vzťah udržala. Ja už nemám síl to ťahať. Nedá sa mi stretávať ani tak, aby o tom vedeli, ani tak aby o tom nevedeli, aj tak to raz praskne. Najhoršie je, že keď chcem niekam ísť, tak sa to bojím povedať mame. Moja dcéra je na nich citovo naviazaná a so mnou by sama nešla bývať, ona sa tu cíti dobre, ale ja zle. Ja už sa v tejto rodine necítim byť šťastná. Navyše som pre mamu obyčajná nula, neváži si ma ako človeka, pretože všetko mi vybavila, rozvod, školu, prácu a ja si vraj nič nevážim. Prosím odpíšte mi ako by ste to riešili? Ja chladnú hlavu mám aj trpezlivosť. ĎAKUJEM