Vždy mi akosi podskočilo srdiečko, keď som zahliadla kdesi v nákupnom centre mamičku s malilinkatým drobčekom, aké to bolo krásne a nežné Väčšinou nič nebolo vidno a bábuško si sladko papkalo.
Tento víkend sme boli v jednom elektrodome a stalo sa to opäť. Len s jediným rozdielom.
Muž otvoril dvere. Stálo tam dievča, mohlo mať asi pätnásť rokov, čierne vlasy siahajúce po pás, veľké hnedé oči husto olemované radom dlhých, čiernych mihalníc. V dlani žmolila akísi lístoček.
- Ste Artur?-
- áno, som-
Dievčina skĺzla pohľadom z mužovej tváre a na malý okamih sa zadívala na jeho rozkrok. Muž zneistel.
A zase je to tu... obdobie v ktorom človek akosi preratúva životné úspechy, neúspechy, starosti aj radosti.
Pre mňa je to obdobie skôr hĺbavé, nepíšem, nerozprávam, bojujem vo svojom vnútri a občas sa iba tak sama pre seba usmievam.
Tešíte sa? A bude tam okrem mňa ešte niekto? Juj, ako rýchlo to ubehlo. Tak baby, ja si obliekam zajtra vysoké čižmy /nech vidíte, aký je ten môj najdrahší potom maličký /, rifle a tričko...To ako poznávacie znamenie- proste sa tlačte tam, kde bude striga v hnedých špicákoch s malým anjelikom v náručí Na koľkú sme to napokon dohodli?
Väčšinou nič nebolo vidno a bábuško si sladko papkalo.
Juj, ako rýchlo to ubehlo. Tak baby, ja si obliekam zajtra vysoké čižmy /nech vidíte, aký je ten môj najdrahší potom maličký
