Blogy používateľa balalajka

a neviem ani odkiaľ začať. Ešte som sa poriadne neotrepala z traumy zo slizkých slimákov na bazalke a ich hodovaniu a už ma postihuje trauma ďalšia.

Komu by sa nezdalo a chcel by diskutovať, či je ešte jar a či už leto a prázdniny, nech sa mu ráči prísť pozrieť do Trenčína. My sme to vzali hupom a radosťou a vkĺzli do krátkych rukávov ruka v ruke s festivalmi.

Pamätáte tú rozprávku O 3 grošoch?

O tom, že 1 groš požičiavate, 1 splácate a z 1 by ste mali žiť?

Tak bolo mi dopriate, len si to neuvedomujem, byť presne v tejto fáze. V jednej z najkrajších fáz vyrovnanosti života. Ešte stále smiem dávať a ešte stále smiem splácať.

Je úžasné sledovať, ako mi dospievajú deti, stavajú sa na vlastné nohy a pritom im môcť niečo podarovať na MDD. A je skvelé byť stále niekoho dieťaťom. Nie pre žltú sukničku pod koleno, čo sa mi točí, keď sa točím ja. Ani pre náramok farebných guličiek od mamy ku dňu detí.

Nemám rada tieto blogy oznamujúce úmrtia.

Ale nedá mi, lebo u Milky Zimkovej je to u mňa niečo iné.

Už roky som fascinovaná z jej tvorby. Tak ľudskej, živočíšnej, primitívne teplej a duše hojivej. A pritom tak lahodiaco čisto ženskej, plnej vášne, lásky, pochopenia. Je len málo žien, ktorých literatúra nielen jedného diela nechala vo mne taký odtlačok ako jej.