Blogy používateľa balalajka

Gastro je láska - nepýta sa, nevydiera, len jej odovzdáte všetko. Peniaze, nervy a všetky svoje voľné chvíle. Zhoríte v nej ale milujete.

Vycucá z vás všetko a odovzdá vám toľko, koľko vládzete uniesť.

Buď sa zavriete a budete trpieť naveky, alebo budete otvorení a aj keď to občas bolí (ruky, nohy, chrbát, duša), tak to bude krásne a naplňujúce.

Včera bol deň taký - sviatočný. Takmer nedeľný pre všetkých, čo robiť museli. Alebo chceli.

Pôvodne som chcela napísať blog o tom, ako vonku príroda vďaka teplu odoláva označeniu JESEŇ a udržiava si koreňami - konármi všetok chlorofyl čo ide. A chcela som dokladovať fotkami z rokov minulých, že takto pre 4,3,2,1 rokom to tu hýrilo farbami ako SAS na večierku EXPO v Dubaji.

Aby sme si na začiatku vyjasnili, neni nič zlé na Vietnamcoch.

Mám ich rada. A ešte radšej ich kuchyňu. Takú pho polievočku. Num bo nam bo. Jarné závitky.

No, obed sa blíži.

Je paradoxom, že človeka si myslí, že v živote sa musia stať obrovské veci, ktoré mu ovplyvnia život. Tú jeho cestu. Že prídu, trúbiac fanfáry, všetko naokolo sa presvieti a my budeme vedieť, že je to TEN moment. A aj v živote prídu presne tie momenty, kedy nám v ušoch bije príbojovo krv, my vieme, že "už je to tady", niečo sa stane, niekam sa posunieme, ale v globály života zistíme, že to bolo len také nič, ako, keď vlak nabehne síce na výhybku, ale po pár metroch ho presmerujú na pôvodnú koľaj naspäť. A totálne na tie "veľké momenty" zabudne.

Moja babka vždy hovorila, že sa mám vyplakať, keď som spustila srdcervúci rev v presvedčení, že sa mi svet zrútil. Že keď nič iné, budem krajšie. Vraj budem mať čisté oči.

Babka bola múdra osôbka, lebo dobre vedela, že žena hoci rieši nevyrieši a veci sa tak nejak sami sebou zvyknú vyriešiť aj bez nášho pričinenia.

Dneska ráno som na ňu myslela hneď dvakrát.

Tak sme si poslednou dobou zvykli sťažovať.

Sťažujeme ako sa ponáhľame, ako sa ponáhľajú iní. Ako všetci všetko chcú, potom nechcú, potom vyvolávajú, vypisujú. Ak nedvihnete telefón IHNEĎ - zle je. Ak neriešite veci IHNEĎ - je zle tiež. Ak poviete bude to o 10 pracovných dní - TO JE VEĽA. A potom sa sťažujeme, že aj na nás niekto tlačí.

Nejak v móde je teraz mať na všetko vlastný názor, ktorý okamžite treba zdeliť.