Božinku, jak sme sa my dnes nasmiali. Baby ja vám to musím povedať.
Už niekoľko dní Karinka po príchode zo škôlky hovorí o Romankovi.
Romanko Knotek sa bojí uja- prvý deň
Romanka Knoteka bolela hlavička- druhý deň
Romanko Knotek mi dal cukrík- tretí deň
Dnes......
"Kajka čo ste dnes robili v škôlke?"
-Tancovali-
"Fíha a s kým si tancovala?"
Tak žienky, trochu ma tu nakoplo pár príspevkov na založenie blogu na zasmiatie.
Aj ked možno niekoho pobúrim , viem že kto sa nevie tešiť z malých darov, veľkých nie je hoden. Ale predsa len. Sú darčeky ktorými nás občas počastujú naši najbližší o ktorých si oni myslia, ako nám urobia radosť. Ale my máme slzy na krajíčku, lebo sme si želali niečo iné.
Zienky ak sa vám ešte nechce spať a máte chuť na nejaký dobrý film. Dávam do pozornosti, práve beží na Joj plus úžasný film- Sprevádžač duší. Krásny film naozaj
Raz mi jedna zo služobne najstarších naničmám povedala, že už nejak nemá chuť prispievať.Bola tu svojho času hviezdou ale nejak došiel "rypáčik" a znechutil ju. No a ja som to nechápala, krútila som nad ňou hlavou. Nevedela som si predstaviť, že by som sem denne neprispievala, na čokoľvek a komukoľvek. A zrazu som v štádiu, kedy sa mi nechce NM ani otvoriť a stáva sa zo mňa skôr pozorovateľ.
No prezradím vám na seba jednu vec. Ja neviem relaxovať Ale vážne. Aspoň nie tak ozajstne, že vypnúť na hodinku a na nič nemyslieť. Ked si zapnem hudbu a ľahnem si, už vymýšľam básničky. Ked idem na hrady a zámky, už moju mysleľ zamestnáva historia v moje dalšej knihe
Už snád všetky moje rovesníčky vedeli v pätnástich čo je to alkohol. Iba ja kopaničiarka zo slivkového raja som nemala ani poňatia čo to so mnou spraví.
V ten deň sme mali ísť z internátu do kina na Tankový prapor. Dobrý film , až na to, že som si ho poriadne pozrela až o desať rokov neskôr.
, viem že kto sa nevie tešiť z malých darov, veľkých nie je hoden. Ale predsa len. Sú darčeky ktorými nás občas počastujú naši najbližší o ktorých si oni myslia, ako nám urobia radosť. Ale my máme slzy na krajíčku, lebo sme si želali niečo iné.
a znechutil ju. No a ja som to nechápala, krútila som nad ňou hlavou. Nevedela som si predstaviť, že by som sem denne neprispievala, na čokoľvek a komukoľvek. A zrazu som v štádiu, kedy sa mi nechce NM ani otvoriť a stáva sa zo mňa skôr pozorovateľ.
Ale vážne. Aspoň nie tak ozajstne, že vypnúť na hodinku a na nič nemyslieť. Ked si zapnem hudbu a ľahnem si, už vymýšľam básničky. Ked idem na hrady a zámky, už moju mysleľ zamestnáva historia v moje dalšej knihe
, až na to, že som si ho poriadne pozrela až o desať rokov neskôr.
