Blogy používateľa manny

Tak si hovorím, po všetkých tých búrkach predsa len zasa vyšlo slniečko.
Tak vám teda prajem krásne ráno žienky.
V pondelok sme boli s Karinkou v BA na kontrole na neurologii a čo sme sa vrátili zaľahla som v horúčkach. Niečo na mňa zasa vyliezlo no ale môj chlap to nebol.

Bol studený, ale krásny februárový deň. Hoci vzduch bol čerstvo mrazivý, slnko, vykúkajúce spomedzi zasnežené vrcholky slovenských hôr, rozohrievalo nočným mrazom pomrznutú prírodu. Aj kostol bol plný usmiatych a šťastných ľudí. Mladý pekný muž v elegantnom čiernom obleku stál pred oltárom a nervózne prešľapoval. Pred ním tu prešľapoval už ho brat, ktorý si už odviedol z tohto miesta svoju manželku. No on bol oveľa nervóznejší. Napriek tomu, že si to prial a splnil sa mu sen, vkradla sa mu do duše zlá predtucha.

Karin spravila krok späť. To predsa nemôže byť pravda. Veď on nežije. Celé tie mesiace, čo sa trápila a smútila za ním. On by ju predsa nenechal v takomto utrpení. Dokonca skoro prišla o svoje deti, keď ho oplakávala. Je to sen, či skutočnosť? Bol pochudnutý, na pravej nohe mal ortézu a podopieral sa o palicu. Vlasy mal ostrihané na ježka a od pravého oka hore na vrch hlavy až do vlasov sa mu tiahla dlhá jazva. Ale oči, tie jeho oči. Žeby to bola pravda? Nie, to nebol sen, na sen bol príliš živý. Nevedela sa spamätať a nevedela, ktorá skutočnosť je horšia.

Karin práve učila Sedrika slovenskú básničku, keď ich vyrušil Sheen.
• Karin, máš návštevu - povedal záhadne.

Sedemnásty november, Walles-Anglicko, Kláštorná nemocnica sv. Patricka.