Cítim sa zasa po dlhej dobe, ako naničmama.
Dokonca sa cítim,ako maničmama,ktorej vytrhli kus srdca. Ja viem,čo bude teraz nasledovať. Už tu nejaký ten rôčik straším :-) ale aj tak. Musím to napísať.
Vy,služobne staršie, ste so mnou prešli už pubertou mojej najstaršej dcéry,chorobou dcéry číslo dva (voláme ich s manžlom podľa čísla. Apoň máme istotu,že sa nepomýlime v menách ) :-) NM a vďaka nej moje naj priateľky so mnou "splodili" dcéru číslo tri a štyri :-D Bože,veď už ani neviem,ako sa volajú. Neviete to niekto? :-D
Žartujem :-D