Blogy používateľa adus

Na dnes som mala povodne pripravenu inu temu - ale ved ta neutecie - a tak dnesny blog nebude o Amerike. Verim, ze pochopite

... nemate sa coho bat! Peklo je tak male, ze ani keby ako bolo, tak sa tam vsetci hriesnici tohto sveta nepomestia. Naviac, je tam pekne, a aj vcelku zabavne. A nielen to - z pekla sa da aj vratit naspat - po dnesnom dni som toho zivym dokazom. Takze sa pokojne nadalej oddavajte svojim malym nerestiam, peklo nie je take cierne, ako ho niektori maluju. Prinajmensom to, ktore sme nasli tu v Michigane .

... som sa vratila z dnesnej predchadzky s malou Zoe. Priznam, dnes mala na tom najvacsiu zasluhu lipa, ktora uplne znenazdajky rozkvitla a svojou sladkou vonou ma pozdravila (a velmi prijemne prekvapila), len co som spravila prvych par krokov spred domu. Toto ale bola iba taka "pridana hodnota".

Kupony su jednou z dalsich veci, ktore su (z mojho pohladu) pre Ameriku typicke. Netrufam si odhadnut, nakolko je to iba obchodny trik, ktory taha ludi do obchodu a nakolko ide o skutocne setrenie (rozumej - pre spotrebitela), teda ze predajca ci vyrobca NAOZAJ znizia cenu tovaru - lebo same dobre vieme, ze aj u nas casto bezime do obchodu, ked pridu letaky, lebo je nieco na zlavu - aby sme potom vzapati zistili, ze o jeden obchod dalej to maju aj bez nej za nizsiu cenu .

docasne prerusuje svoje vysielanie, ideme na weekend do Kentucky navstivit Chrisovho otca. Je to 10 hod. cesty autom, tak verim ze toho vela uvidim a zazijem.
Reportaz samozrejme bude - aj s fotodokumentaciou.
Majte sa tu zatial krasne

Ze dnesny den nebude z tych pohodovych som vedela uz vcera. Mala Zoe bola objednana k lekarovi na dvojmesacnu prehliadku, ktora so sebou nesie ockovanie - 5 injekcii - a ich aplikaciu uz mate urcite nastudovanu (tie co ma poctivo citaju ). Ked som ale otvorila oci, tak moj nedobry pocit este narastol - obloha bola zatiahnuta a slubovala, ze pocasie sa bude spravat v duchu Simka a Grossmanna:..."bud jeste hur! A taky ze bylo!"...

Tmavou ulickou bezi mlada zena, pre same slzy takmer netrafi domov, trasucou rukou otvara dvere, vbehne do spalne, roztrha fotku mladeho muza co stala na jej nocnom stoliku, v obyvacke vlozi do prehravaca DVD s tym najslzavejsim filmom co ma doma, polozi si vedla sedacky veeeelku skatulu papierovych vreckoviek a z kuchyne si prinesie ooooobrovsku pikslu zmrzliny a polievkovu lyzicu - lecba zlomeneho srdca sa moze zacat.

Kolko ludi - tolko chuti, zvykne sa hovorit a ked sa clovek stretava s "inymi kulturami" vtedy spoznava pravy obsah tohto prislovia. Amerika - ako som uz pocas svojho prveho pobytu zistila nie je iba o fast-foodoch a polotovaroch ale aj o doma varenom jedle.