Omamena ...

... som sa vratila z dnesnej predchadzky s malou Zoe. Priznam, dnes mala na tom najvacsiu zasluhu lipa, ktora uplne znenazdajky rozkvitla a svojou sladkou vonou ma pozdravila (a velmi prijemne prekvapila), len co som spravila prvych par krokov spred domu. Toto ale bola iba taka "pridana hodnota".
Omamena byvam po kazdej prechadzke, na ktoru sa tu vydam lebo stvrt, v ktorej Lucia byva je kuzelna. Keby som nechodila po chodnikoch, tak si myslim, ze som v nejakom lesoparku. Vsade naokolo krasne kosate stromy, najviac je javorov a je ich hned viacero druhov. Mne sa najviac pacia tie tmavobordove, su podstatne tmavsie ako tie miniaturne, ktore sa zacinaju aj u nas objavovat v predzahradkach. Dalej je tu vela platanov, morusi, videla som dokonca aj kuceravu vrbu vo velkosti stromu. Listnacom miestami sekunduju smrecky a jedlicky, ale tie su (rovnako ako tuje, buxusy a ine "plotove" kriky) skor sucastou predzahradiek. Tie zasadne nie su ohradene, co este umocnuje pocit prechadzky v prirode. A nielen flora - aj fauna je vyslovene lesna - tolko roznych druhov spevavcov, co hniezdi v kosatych stromoch - kazdy ornitolog by sa potesil. Susedkami su im male rysave potvorky vevericky - na jednej strane zvedave a vyckavajuce, na druhej "tak akurat" plache - nechaju vas podist tak blizko az si myslite, ze sa daju chytit a potom podho na najblizsi strom.
No ani domcuriky, okolo ktorych prechadzam nemaju daleko od carovnych rozpravkovych chalupok - niektore kvoli svojej velkosti (ci skor malosti) - niektore vdaka svojej "vyzdobe". Americania maju slabost pre "cingrlatka", ozdobky, bling-bling pozlatka. Okrem zaplavy kvetov (a skutocne velmi casto aj vyvesenej vlajky) zdobia ich domu v hojnom pocte vsakovake zvonkohry, lapace slnecnych lucov (cokolvek ligotave, od coho sa slnko moze odrazat), veternicky, sadrove fontanky (bez vody) a sosky (od lesnych zverov cez trpaslikov a vily a zvieratka az po rozne "Gracie" a ine kvazi-ludske tvory). Domy su to az na par vynimiek prizemne a hoci nie su uplne v style nasej radovej zastavby totalne "cez kopirak", predsa na prvy pohlad vyzeraju vsetky ako by ich jedna mater mala - hlavne kvoli farbe - najcastejsie "spinavobielej, sivastej" alebo v roznych mierne farebnych (do zelena, do modrasta) odtienoch tej prvo spomenutej (farba zriedena az na nepoznanie odtienu - ako keby maliarovi zostala nejaka farba v kybli a on to, cim ho vyplachoval potom pouzil na dom ). No, ked sa tak nad tym zamyslim, mozno je to aj lepsie ako ta nasa novodoba casto az prehnana kriklavost novopostavenych domov. Takmer pred kazdym domcurikom je bud lavicka (casto hojdacia - necudujem sa, ze sa im u nas hovori americka ci hollywoodska), kresielka ba dokonca obcas som videla aj (zrejme) vysluzene sedacky, ktore dostali "druhu sancu". Vsade je az neskutocne cisto, na chodnikoch nikde nie je ani jediny papierik a to som pri vsetkych tych prechadzkach nikde nevidela ani jediny smetny kos - s vynimkou detskych ihrisk. Nelisia sa velmi od tych nasich - snad len tym, ze ani na jednom nie je pieskovisko - len hojdy, smyklavky a preliezky. Na nase pomery je mozno zarazujuca hustota kostolov, ale ked clovek vezme do uvahy, ze len krestanskych nabozenstiev je tu pozehnane a to nehovorim o tych ostatnych, tak je o kusok jasnejsie. Americania sa radi chvalia - verejne, ci uz cedulkami na/pri domoch alebo nalepkami na autach - tym, ze maju syna marinaka (alebo vseobecne v armade - cedulkami s napismi "hrda rodina marinaka", "hrda matka vojaka"), vyznamenanym dietkom na elitnej skole alebo bars len svojim politickym nazorom - v style "XY do senatu". Takze je naozaj stale co obzerat - "revir" v ktorom sa pohybujem sa da (prakticky vsetkymi smermi) prejst od jednej hlavnej cesty po druhu - iduc pohodlnym krokom za kocikom - z takych 35 - 40 minut, snazim sa chodit tak, aby som stale isla nejakou novou ulickou, pomaly sa ucim, kde maju hlucnych psov, co by mi mohli zobudit cvrkinku, resp. kde su obzvlast hrkovatave chodniky - co niekedy pomaha a niekedy presne naopak, vadi. Uplne uzasne vyzeraju tieto ulicky v case vianocnom - nafotila mi to lanske Vianoce Kiska - to sa mozu vsetky ceske putove atrakcie dokopy schovat! Nechcem si ani predstavit tie ucty za elektrinu .
A kde sa nachadza tento "carovny les"? V meste Allen Park, ktore je Detroitu nieco ako Sv. Jur Bratislave - prijemnym predmestim, z ktoreho je blizko do velkomesta, ale bez vsetkych tych negativnych javov.
Wikipedia o nom hovori toto:
Allen Park je mestom v okrese Wayne County v state Michigan. Podla udajov zo scitania ludu v r. 2000 census ma 29.376 obyvatelov. Toto predmestie Detroitu bolo zaradene casopisom Money na zoznam najlepsich americkych malych miest. Neodmyslitelnou sucastou komunity je Ford Motor Company - mnohe z firemnych prevadzok lezia priamo v meste.
Samotny Detroit lezi tesne na hraniciach s Kanadou - prejdete cez most a ste v inom state - prakticky medzi dvoma z tzv. "velkych jazier" Erijskym (to je jedno z tych vacsich a znamejsich) a jazerom St. Clair - ktore sice nie je take zname (nepamatam sa, ze by sme sa o nom boli ucili v skole), ale rozhodne je doooost velke. Take velke, ze po nom premavaju lode velkosti pomaly zaoceanskeho parnika - videla som na vlastne oci pred 3 rokmi, ked ma pozval na svoju lodku manzel Luckinej mamy.
Rozloha Allen parku je 18,2 km2 pokial ide o jeho historiu ako obce, datuje sa od r. 1927; mestom sa stal v r.1957. Ako raritu spajajucu sa s mestom uvadza Wikipedia najvacsiu pneumatiku na svete, prestahovali ju sem zo svetovej vystavy v New Yorku v roku 1964, kde sluzila ako reklama svojmu vyrobcovi firme Uniroyal. V Allen Parku je od r. 1966, je 24 m vysoka a vazi 12 tons - priznam sa, este som ju nevidela. Predsa len - davam prednost tym rozvonavajucim lipam