Pokiaľ mi len pamäť siaha, 362 dní v roku mi bolo vždy ľahostajných, ale o to viacej som sa tešila na tie zvyšné 3 – vianočné. Nebolo to ani tak kvôli darčekom, ale práve kvôli veciam ako pečenie koláčikov, vyzdobovanie celého bytu (neskôr, keď už som spoznala pravdu tak aj vianočného stromčeka – u nás totiž aj ten nosil Ježiško a dodnes neviem pochopiť, ako sa to mohlo mojim rodičom dariť, že som si nič nevšimla – až kým sa nerozsvietili sviečky na stromčeku), potom rozprávky v televízii, návštevy u rodiny.