Blogy používateľa de-ni

No tak som sa dnes konečne dokopala k tomu, že idem spraviť medovníky. A tak som si pekne spravila cesto podľa Bigmamy a začala vykrajovať, keď som mala prvú várku v trúbe niečo sa mi nepozdávalo. Medovníčky vytiahnem a oni nejaké biele. Premýšľam, čo to má znamenať a v tom mi napadlo, moja ty si tam nedala ani lyžičku medu. Tak a ďalšia várka vytlačená na dvoch plechoch, pekne...Zhrnula som ich a vymiesila znovu s medom.
No tak tie sú o nejaký jeden odtienik tmavšie ako tie biele, ale nič moc.

Nataše začalo hučať v ušiach. Točila sa jej hlava, pred očami mala čierňavu. Otvorila ústa, že niečo povie, ale v tom stratila vedomie. Kapitán Vyšný len tak tak zachytil jej padajúce telo.
„ Nataša!“skríkli naraz Peter a Maroš.
Kapitán Vyšný ju položil na zem, pod hlavu jej dal mikinu čo mu rýchlo podával Peter. Skúsenými pohybmi jej poskytoval prvú pomoc, ale Nataša sa nepreberala.

Mira dostala amok po tom čo jej Maroš zložil. Rozbila všetko čo jej prišlo pod ruku. Všetko rozbíjala, taniere, poháre , dopité fľaše.
Hodila sa na vankúš a začala ho driapať. Plakala tak strašne, že sa nevládala ani nadýchnuť.
Všade lietalo perie.
„ Prečo? Prečo po tom čo som pre teba urobila!“ vrieskala akoby ju mohol počuť.

Mira sa ráno zobudila na hrozné sucho v ústach. Zasa som to raz trochu prehnala, pomyslela si. Včera si znovu otvorila fľašku a vypila ju až do dna. No čo? Vždy ju doma čaká len tma a ticho. Cíti sa taká osamelá a je jej tak strašne smutno. Ach Maroško...prečo? Prečo som bez teba?

Nataša mala taký strach po tom čo ju sotil do auta, že sa nemohla ani nadýchnuť. V hlave jej hučalo a srdce mala v krku.
„ Nestresuj, ja nemám záujem nijako ti ublížiť“ povedal otráveným hlasom Marošov brat.
„Tak čo po mne chceš?“ Nataša svoj hlas nespoznávala. Celá sa triasla.
Ani nenaštartoval. Pomaly si vytiahol cigaretu, zasvietil plameň zapaľovača a osvetlil jeho tvár.

Žienky prosím držte mi zajtra palce. Obhajujem prácu a mám záverečné skúšky.
Na rad by som mala prísť medzi deviatou a desiatou ráno.
Mám pocit, že som mozog nechala v pôrodnici a moje vyjadrovacie schopnosti sú obmedzené len
na komunikáciu s malými detičkami.
Pomóóóc...
Idem si vizualizovať otázku ktorú si vytiahnem

Tak ja budem písať len za dvoch najmenších. Niki sa hrá od malinka s obrovskou fantáziou.
Všetko čo sme poskladali malo svoj vlastný príbeh. Keď mal 4 roky veľmi túžil po baby Anabel. Ježiško mu ju priniesol a on až výskal od radosti. Tak sa trošku pohral aj s bábikou.

Po prečítaní si príspevku od Evky m deň blbec som pochopila, že aj na mňa ten spln akosi pôsobil. Mám dosť. Naša Sarita /10 m/sa začína stavať
na nôžky a ja celý čas okrem tých jej dvoch dvadsaťminútových spánkov a prechádzok

Mame doma psíka Bišoníka. Volá sa Lara a má 5 rokov. Ked bol Niki maličký prišla ku nám kamarátka s dcérkou. Tej sa náš psík veľmi páčil a tak sa pýtala Nikiho ako sa volá. Ten odpovedal Lala, nakoľko nevedel povedať r. Evička volala na psíka Lala. Niki jej hovorí nie Lala, ale Lala. A Evička zasa Lala pod sem.