Blogy používateľa de-ni

Boli sme na krasnej prechadzke. Vysli sme na kopec a deti
zostali dole pri drevenej preliezacke. My dospelaci debatujeme
ked sa zrazu ozval krik: "Mami, mamiiiii, rychlo pod sem
Sara odtrhla jablko zo stromu a chce ho zjeeest!"
Vsetci sme najprv zostali pozerat a potom nam docvaklo
Dnes sa predsa jedia jablka kupene v markete tak to synovi

Diel tretí:
Mám tie dietka štyri. Takže čím skôr rozpoznám svoje vášne a talenty, tým lepšie pre nich?
No chúdence tie moje deťúchy. Bože, nie je už neskoro...?
Aktívna prítomnosť, toto sa mi páči.
Tak idem objednať kuchárku (práve synovi trčí zadok z potravinovej skrinky a ja som dnes ešte nevarila)a ja fičím do posilky. Tam sa totižto chystám už roky...

Píšem neskôr, boli sme na dovolenke a potom vybaliť, oprať, škola začala a tak...veď to poznáte.
Po vypočutí druhého dielu mi v hlave zostalo toto:
Pane Bože, prosím svieť mi na tú moju cestu...., ale minimálne halogénom, aby som ju našla...

Áno, áno, áno toto je presne ono. Som vyhorená, som bez energie, nesmiala som sa tak od srdca ani nepamätám, neviem kto som, čo chcem a kam smerujem už vôbec nie ( leda tak, že do hrobu čierny humor ok?).

Tak veľmi chcela napísať nejaký príbeh, ale múza žiadna.
Sedela a písala a mazala a tak dokola. Moc depresívne, moc smutné, o ničom...
Pozrela okolo seba, po schodoch sa štveralo najmladšie hore za svojim rýchlym bratom.
Ako to ubehlo...
„ Mami daj mi prosím kľúče od auta, idem za kámošmi.“
Pozrela na svojho najstaršieho. Fešák chalan je to, pomyslela si s hrdosťou.

Dnes som si prečítala tieto hlášky a veru som sa aj pobavila...

http://tehotenstvo.rodinka.sk/rodime/porod/perlicky-z-porodnic-alebo-ta…

Pamätáte si aj vy na niečo také z pôrodnice?