Moje "čajové" spomienky siahajú už do detstva. Pamatám si že u nás doma nikdy nesmel chýbať čajník plný čaju. Kedykoľvek my bolo chladno alebo som bola smadná môj ocino my zohrial čajík a mne v tej chvíli nič viac ku šťastiu nechýbalo. No s pitím čaju sa my spája aj jedna vtipná príhoda. Moja mama občas zvykla prelievať čaj do malého bieleho hrnca. Raz keď som prišla zo škôlky a chcela svoj čajík, ocino my ho nalial z toho hrnca. Tak ako vždy my ho aj ochutil a priniesol. Už po prvom dúšku som však všetok obsah vyprskla von.