Blogy používateľa -

Cez dvere sa okolo postavy pretĺka dovnútra jasné, poobedné svetlo. Slnko už vystúpilo vysoko na oblohu a ona iba žmúrila oči, aby zistila kto je tá záhadná postava. Áno, je to ona. Jej mama. Rozoznala tie nezábudkové oči, hoci na jej tvári pribudla nejedna vráska. Je to mama, avšak akoby sa premenila na dobrú, čarovnú babičku. Je až neuveriteľné, aký pokoj šírili teplé ruky tejto ožiarenej osoby, keď prešli Izabele po líci. Cítila, ako rozotreli jej horúce slzy a opäť sa cítila ako to malé dievčatko.
"mamička" pretisla cez zuby pomedzi vzlyky

Síce som si tak nejak dúfala- nebudem to ja, tá PRVÁ Ale budem, šak ja furt mám čo povedať a keď sa mi už perie prvá plná pračka a dieťa aj muž si sedia spokojne pred televízorom, naskakujem na NM a čumím a čumím- že prečo nejdem na Bocu?

Pani Jana bola drobné žieňa s velikánskym srdcom. Prežila si mnohé sklamania, ktoré ju však časom zocelili a po dlhých ťažkých rokoch aj jej bolo dopriate stať sa mamou. Po toľkých márnych pokusoch, po toľkých OBROVSKÝCH stratách sa im, ľuďom vo vyššom veku narodila prvorodená a ako čas dokázal aj jediná dcéra. Vychovávali ju najlepšie ako vedeli, vždy bola čisto oblečená, krásne učesaná a do školy jej nikdy nechýbala desiata. Pani Jana robila v mliečnom bare, bola to tá dobrá víla čo vždy varila ten najlepší puding a všetky deti ju zaň milovali.

Medzinárodný deň žien... MDŽ... a ja som sa rozhodla svoje písanie venovať môjmu ocinovi. Srdečnému, dobrému, láskavému otcovi, ktorý práve v tento deň oslavuje svoje narodeniny. Tento rok okrúhlu 60

:Nie všetko bolo vždy tak krásne ružové :