Blogy používateľa all

Blížiacim sa Dňom matiek na mňa vybehlo videjko o tom, aké vysoké štandardy sú na ženy - matky a požadujú, aby boli dokonalé. A že je to ťažké. A že vlastne deti potrebujú len mamu, ktorá je prítomná, zrelaxovaná a vie ich počúvať.

Hmm.

A ja som si myslela, že TO je dokonalá mama. A taká som sa vždy snažila byť.

A častokrát som mala pocit, že mám na míle ďaleko a že som ako mama zlyhala, pohorela.

A častokrát som mala pocit, že moja mama toto síce nikdy neriešila a pre mňa JE ako mama skvelá.

Neni dokonalá.

A ani som nikdy netúžila, aby takou bola.

Akurát som si prišla vydýchnuť ku káve od motyky a padlo mi do oka, že ako sa odviazala Karinka(z STVR) na 1.mája😱

Lebo fakt ma uraža (už som mala 60)že sprosté dôchodkyne sa dajú voziť a chodia tlieskať na mejdany..kua veď karinka  ešte nie je dôchodkyňa.Á, ona sa dala bozkávať..hmm v tom je rozdiel-žeby to ma sr..o?😂

... to prý nemá být!

Kto povedal?!

Taký mravec, zviera to pidimózne má veľmi zaujímavé účinky na nervovú sústavu.

Ráno pred 4tou, keď ich nájdete, ako si to v koloniálnom štýle štrádujú celou kuchyňou Vám veru vedia dvihnúť tlak a prebrať vás lepšie ako guarana či dvojitá šálka esspresa. Garantujem Vám, že teda nebudete mať chuť privrieť oko, skôr sa budete neustále vracať na miesto ich posledného výskytu a donekonečna čekovať, či sa tam niečo hýbe či nie.

Priznávam, že ako strelec mám strašnú potrebu žiť tu a teraz.

Vybaviť všetky problémy šmahom ruky. Našťastie - či nešťastie(?) - riešim skôr ako sa zamyslím nad dôsledkami. Proste vystrelím. Niekedy hodne debilne, niekedy to prinesie to, čo som chcela a často niečo čo som nechcela. Ale tak to je v mojom živote a aby som sa z toho nescvokla, proste beriem veci ako prídu. Že sú nejaké dogmy, s ktorými proste netreba špekulovať a skúšať ich otentočkovať.

Jedna z vecim, ktoré sa mi hodne ťažko trávia sú osoby okolo mňa.

Nejak tak bol ten slogan.

Keby bol nejaký vôľometer, čo ju vie namerať, tak všeobecne by som povedala, že mám slabú pevnú vôľu.

AJ by ma to trápilo, keby som sa nedočítala, že zotrvanie v presvedčení äak je teda logické) má na starosti naša "mužská stránka". Nie to, že je žena chlapina fyzicky (ale aj to má s tým súvis), ale dodržiavanie pravidiel, reholí, rozpisu, rozvrhu, zákonov - to si stanovili chlapi. Aby sa im lepšie žilo. Ľahšie. Lebo podľa nich, ak 1+1 budú dva, tak to bude vždy ľahké.

Človek mieni, pán Boh mení, alebo nekrič hop, kým ti nepreskočí - či nepreskočíš - či teba nepreskočí?

Kto? 

No možno aj Zubatá.

Ale poďme pekne poporiadku. 

Od minulého roku (vlastne asi aj 2 roky) si tu ja brúsim zuby na rakúsko - taliansku cestu na bicykli Alpe Adriu.

Už som sa zastrájala, už som sa vyhrážala a najnovšie zmierlivo som si ju sľubovala.

Vravela som ti Najlepší. A ty mne zas Maličká. Alebo trdlo. 😁

Nestihli sme sa rozlúčiť, lebo ty si sa rozhodol vziať život do vlastných rúk.

Do slova a do písmena.

Keď som sa to dozvedela, tak som len povedala, že si trdlo ty. 

Cítila som ťa, keď si mi prišiel dať zbohom. Len som ťa nechápala, kto, prečo a ako.

Proste si rozčapil dvere a ja som čakala,že niekto vojde a nič. Kolegyňa vtedy povedala, že to bol duch.

Duch ako dych. Či dych čo odniesol duch?

Proste si odišiel a nebolo kedy si povedať zbohom.