Tento rok sa nam s teplym pocasim doma-vonku objavili male oranzovo-cervene chrobaciky. Velkost necely milimeter. Su na terase, na muriku plota, na zahradnom nabytku, na niektorych kvetoch, na smetnej nadobe... vzdy na slniecku. Neposedne su a hmyria sa stale hore-dole. Ked zajde slnko, tak niekam zmiznu.
Teším sa v piatok do divadla. Však viete, sme to tu spískali. A pristupujem k tomu velice zodpovedne. Ja som celá taká velice zodpovedná, hlavne čo sa oblečenia týka . Najprv som si myslela, že to poriečim štýlom čo šatník dal a dlho som neprevetrala ale nejak častejšie dostávam otázku - "čo si oblečieš v piatok?" ... nuž, skĺbiť dokopy cestu vlakom, fascinátor na hlavu a k tomu divadlo a cestu vlakom späť teda dá zabrať mozgovým bunkám.
Riešime ekológiu. Skoro denne. Neustále. Bavíme sa o tom, či citrusové šupky môžu alebo nemôžu do kompostu, kam s rozbitým zrkadlom, čo do zberného dvora a čo do všeobecného odpadu.
Snažíme sa správať zodpovedne. A tak máme nový cieľ. Slamky do nápojov. No naozaj, je to vo veľkej väčšine zbytočnosť. Nehovoriac o móde dávať do nápoja dve slamky naraz. Dodnes som to nepochopila, ale nevadí Hlavne, že už vieme, ako zachrániť planétu. Zakážeme slamky. Všade.
Nie, nebude to o lietajúcich tanieroch, hlučných hádkach ani o dlhých rodinných obedoch a dobrej káve.
Debatovali sme so sestrou o víkende a zrazu mi hovorí - my nie sme turecká domácnosť, my sme talianska domácnosť. My sa doma nevyzúvame. Priznám sa, že ma to pomenovanie celkom prekvapilo. Viem, že sa Taliani zo zásady nevyzúvajú. Nechápu, prečo by to mali robiť.
Na druhej strane chápej aj Turkov, pri ich záľube v kobercoch, koberčekoch, mnohokrát sedení na zemi...
Milujem spontánne nápady. Na jeden taký uletený som ukecala drahého raz o pol šiestej večer ... "Pome do kúpeľov Štós!" Nemáme to celkom blízko, ale ani nie tak ďaleko ... ,a my sme tam ešte neboli.
Ja to s tým zero waste fakt beriem vážne. Povedala som si, že budem dbať nielen na to čo produkuje odpad pri kupovaní nových vecí, ale že aj prehodnotím to, čo už používam a mám a či to vlastne ešte potrebujem.I došlo na kávu. Mám také obdobia - štandardne pijem 2-3 kávy denne. Keď sa počet káv priblíži k 4, veľmi občasným 5, viem, že proste nadíde mesiac - dva a ja budem zas cofee free - teda odkávovaná. Zvyčajne prvé dni prerúbem s čiernym čajom a potom upustím aj od neho a nejak sa to zrovná. Preto sa stáva, že mi zahapruje kávovar. Proste tým, že mesiac stojí, upchajú sa v ňom tie oné.
Dnes naše najstaršie dieťa, no dobre dospelá dcéra, úspešne absolvovala štátnicové skúšky. Je šikovná a vie si k tomu sadnúť, keď treba. Asi viac dostala zabrať pri náročnej diplomovke a nie jednoduchom a dlhom období zdravotných problémov .... Ale nemej dôležité bolo dotiahnuť to všetko do zdárneho konca.
. Najprv som si myslela, že to poriečim štýlom čo šatník dal a dlho som neprevetrala ale nejak častejšie dostávam otázku - "čo si oblečieš v piatok?" ... nuž, skĺbiť dokopy cestu vlakom, fascinátor na hlavu a k tomu divadlo a cestu vlakom späť teda dá zabrať mozgovým bunkám.
Hlavne, že už vieme, ako zachrániť planétu. Zakážeme slamky. Všade.
Však si behajú kedy a kade chcú nesutále. Ani prechádzky s nimi neplánujeme.
