Blogy používateľa all

Neviem, ako ste na tom vy, ale mne sa často stáva, že dostávam od života lekcie. Také niekedy väčšie, niekedy menšie kopance. Či štuchance. Často sa to deje hlavne vtedy, keď sa ku slovu hlási moje ego. Keď začínam mať pocit vlastnej dokonalosti.

Jaaj, viem, že to nebude zrovna slušné. Ale keď stojím v rade za niekym pri pokladni, tak často pozerám, čo vyložil na pás. A v duchu to hodnotím. Či nakupuje blbosti, chystá oslavu, príchod vnukov, alebo pôjde o veľmi skromnú večeru. A potom sa kriticky pozerám aj na svoj nákup a tiež to nie je ukážkové :)

V sobotu neskoro poobede sme boli v obchode. Chýbal doma kečup. No tiež trochu kontroverzné, ale čo už človek narobí s tými puberťákmi.

Dnes som sa zobudila do divného dňa. Teda divný preto, že od rána som ako zakliata. Hneď ráno som polievala kvety v byte. Normálne som liala vodu z krhličky vedľa na nábytok. Nič to, zobrala som utierku, zotrela preliatu vodu. Následne potom pri vyrezávaní ľadového šalátika k obedu, v snahe čo najmenej pošliapať hriadku v skleníku, som stratila rovnováhu a šľapla plnou váhou do šalátov. Našťastie som nespadla smerom na sklo, to by som sa krvi nedorezala. Vlastne možno by som bola celá od krvi. Robila som na obed halušky s vajíčkom. Misa plná múky.

Daška mi to pripomenula s tými buchtami. Tak som si dala jedno s druhým dokopy a ...

Kedysi to bolo ľahké ako facka.

Prvého mája - Sviatok práce - sa oblieklo do sviatočných anzugov a poďho trochu radostnejšie do roboty. Moji rodičia spomínajú, že okrem mávatie, transparentov s dnes by sme to nazvali pracovne motivačnými textami niesli sem tam aj nejakú fľašku. Žeby to býval dôvod rozradostnenej nálady?

Často na seba dívame očami druhých. Kriticky pozeráme na svoje tvary, na to ako nám vek sedí či nesedí s tým čo nosíme oblečené , ako sa správame či nesprávame adekvátne k nášmu veku .