Zda sa to neuveritelne, ale podarilo sa.. 10 dni stravenych u nasich v rodnej Ziline boli ako vyslobodenim z denno denneho stereotypu v Italy.. neskutocne ze? To bude asi tym, ze som svoju drahu polovicku nechala doma pekne pracovat a ja som sa opalovala v Rajeckych na kupalisku Ono na tom nieco pravdy bude, ze obcas sa treba asi na par dni "rozdelit" aby to "spojenie" po tych dnoch bolo take super..
Tak toto ma napadlo vcera v autobuse, ked sa na mna zacal uskrnat jeden zaspineny chlapik.. Kedysi sme si to ako detska hovorili.. teraz som len skaredo zaganila na dotycneho a otocila hlavu na opacnu stranu.. Rovnaka veta ma vsak napadla, ked som prisla domov a uvidela moju polovicku.. na sebe mal biele nohavice, take “vychadzkove”, na vecerne randenie.. a on si ich vcera rano dal do roboty Skoro som odpadla, kedze moja polovicka je obcas nutena ist aj do vyroby a tym padom do fabriky..
Vcera bol taky zvlastny den… Rosa vie, ze oblubujem hudbu, ktora nema v sebe “tunc tunc”, ale skor tu, co ma melodiu.. a tak mi poslala tento prispevok .. milujem vaznu hudbu.. a ten chlapik je FAKT DOBRY… ked som v praci “tajne” pozerala video a pocuvala ten krasny hlas, videla tie skromne oci a prekvapene pohlady porotcov, po tele mi behali zimomriavky… clovek si povie, ze je to super, ze taky “normalny” a “obycajny” clovek dokaze navodit tie zvlastne pocity nas ostatnych..
Pamatam sa, bola som pubertacka, ked moju stenu izby "zdobili" rozne plagaty mojich "idolov" Cim som bola starsia, tym menej ma take "poskulovanie" po hercoch ci spevakoch akosi osobne nenaplnalo, a tak aj "zhave" vykriky a obdivne pokyvkavanie hlavou mojich kolegov nad roznymi hereckami a tip top zenami som akosi nedokazala ocenit..
V poslednom case sa to tu “zvrhava” na debaty o depresiach a problemoch.. zda sa mi, ze vsetci naokolo mna trpia a nikdo vlastne nezaziva nic pekne… prsi… vonku prsi.. a ja mam v srdci dieru, tak mi prsi do duse…
Bolo to ako vystrihnute z literatury, poznate.. ta od Daniely Steelovej…
Tak a je to tu znova, tento krat JA neveriaca zacinam pichat do osieho hniezda a pisem o viere.. Uz dopredu sa ospravedlnujem vsetkym veriacim, nikomu nechcem pokazit dojem zo dna ci vecera, takze ak nemate naladu, radsej ani dalej necitajte moj "zazitok" tykajuci sa "evanjelickej viery"
Dnes mi mailikom prisla jedna talianska rozpravka.. kratka, ale vystizna.. nie, nebojte sa, netrepnem Vam sem nieco v taliancine ale budem taka dobra dusa a pokusim sa to nejako prelozit a hodit to sem na tento nas elektronicky "kus papieru"
"Bolo raz jedno dievca, ktore sa opytalo jedneho chlapca, ci si ju nechce vziat za zenu. Chlapec odpovie: "NIE"
Asi pred 2 tyzdnami sa nahle “vyriesilo” nase cakanie a moja polovicka konecne po mesiacoch a mesiacoch cakania a skusania a pohovoroch podpisala pracovnu zmluvu a taky cely este plny entuziasmu mi hned zavolal a hovori: “Tak som podpisal zmluvu a kedze zacinam az 7.5 tak pojdeme k tym tvojim rodicom..
Ono na tom nieco pravdy bude, ze obcas sa treba asi na par dni "rozdelit" aby to "spojenie" po tych dnoch bolo take super..
Skoro som odpadla, kedze moja polovicka je obcas nutena ist aj do vyroby a tym padom do fabriky..
ale budem taka dobra dusa a pokusim sa to nejako prelozit a hodit to sem na tento nas elektronicky "kus papieru" 
