"láska je práve o tom, vycítiť potreby toho maličkého človiečika a urobiť všetko preto, aby ste ich naplnili "
- akira, presne o tom to podla mna je
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mama a intuícia...
reklama
reklama
Evka neuveríš, ale práve túto vetu som chcela skopírovať na úvod svojho príspevku
nemám rada zovšeobecňovanie, tak len moja vlastná skúsenosť pri troch mojich deťoch...najstarší spával vo svojej postieľke prirazenej k mojej asi do veku piatich rokov, potom sme sa našťastie sťahovali do väčšieho bytu, kde mali obe deti každý svoju izbu, tak si zvykol tam
dcérka spávala od malička vo svojej postieľke v detskej izbe, pokiaľ som ju kojila (do siedmich mesiacov), som väčšinou spávala na válende v tej istej izbe
najmladší má 3,5 a spinká vo svojej postieľke prirazenej ku našej manželskej posteli a takmer každú noc okolo 4-5 hodiny sa presunie medzi mňa a manžela
aj so svojou poduštičkou a mojou nočnou košeľou s gombíkmi, s ktorou spáva namiesto plyšáčika odkedy som ho prestala kojiť
...
takže naozaj každé dieťa je iné a má iné potreby a naozaj je len na mame, aby zistila, čo jej dieťatku najviac vyhovuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
renka,
cim to bude, ze sme mali podobnu ideu
?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
já ti nevím Karle
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
saaak si to vysvetlime, neboj, bude kedy
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a hlavne, aby boli aj rodicia, ako tak spokojni 
nase dietky tiez spali v svojich postielkach, isty cas boli v spalni, prip. som sa dlho spavala s dcerou, lebo som pri dojceni zaspala.
a aj ked sme boli vonku, dieta v satke zaspalo a mali sme pri sebe aj kocik (co pri prvom dietati bolo takmer pravidlo, pri druhom sme mali skor bicykel), prip.cosi ine .. dieta putovalo do kocika
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira krásne si doplnila to čo napísala Polárka...chcela som pár slovíčok v Polárkinom blogu napísať, ale potom som sa akosi zasekla a slová neprichádzali...
Naši chlapci sú tak odlišní...
Matúško dlho predlho mojkáčik, tulkáčik, maznáčik...
Filipko samostatná bytosť, mysliaca, cítiaca a vnímajúca celkom inak...niekedy mám pocit, že celkom inak ako zvyšok sveta...
A predsa ma potreboval oveľa viac ako Matúško, potreboval celé moje vnútro, ktoré sa muselo "postaviť proti celému svetu" aby ho ochránilo...
Jediné čo nám pomáha je naša intuícia a u každého z chlapcov si vyberá niečo celkom iné aby nasýtila ich potreby, aby sa cítili šťastní,aby sa cítili sami sebou uprostred tohto sveta...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi som si ta mala najskor precitat Klodik, nez som napisala prispevok
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chcela som Polarke pochvalit clanocek a zaroven, ze dietky su rozne a maju rozne potrebu. a myslela som prave na teba ... pre to spinkanie spolu. Nicol je bojovnicka, po narodeni mala "svoj" priestor a tento priestor si uzivala i vo svojej postielke ... a pritom je to taka pritulna macicka
tak mozem tu - Polarka chvalim clanok mne tiez nejaku chvilku trvalo, kym som zistila, ze napriek tomu, ze mi mama pomaha a vie co s dietatkom ked ma koliku, ked nechce zaspat a velmi mi pomohla ... ze som stale som tu ja, a ja si poviem co dovolim a co nedovolim, nech sa vsetci aj na hlavu stavaju.
a Akira, super doplnenie a vyvazenie nazorov.
mamy, drzte sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, konečne som sa dočítala aj sem
Dievčatá, keď už spomínate Polárkin článok, bolo by celkom fajn ho sem aj linknúť . Keď tento blog bude čítať niekto za mesiac, či dva, tri... - nebude musieť pátrať, o čom to tu vlastne točíte .
http://www.nanicmama.sk/ja-mama/od-kocikoveho-blues-ku-klokanom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja ešte tak súhrnne k tomuto aj k Polárkinmu blogu napíšem asi toľko - nech sa maminka (alebo lepšie obaja rodičia) rozhodne pre akúkoľvek alternatívu, musí si ňou byť istá, musí s ňou byť aj ona vnútorne vyrovnaná, uzrozumená a byť dôsledná - len potom to naozaj aj funguje.
Ak je maminka vnútorne presvedčená, že má byť dieťatko stále pri nej a niekto do nej stále hustí, že to nie je správne, tak ju to (možno) vnútorne rozhodí, bábo to vycíti a nebude fungovať ani jedno ani druhé riešenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
musím suhlasiť. dať dieťatko do postielky je len o tom ž e si chcem trocha oddyhcnuť. ved dieťatko mam na očiach celý den, necítim potrebu sa s ním stískať aj v noci.. jednoducho si každý pospinkáme zvlásť.. a je to OK :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Polááááročka, krááásny článok
Telo aj duša neskutočne unavená boli týmto pokrokom však znovuzrodené
Dostala som ďalší náboj, čosi vovnútri môjho ja hovorilo, že u našej drobunkej palculienky musím začať budovať samostatnosť. A kedy je na to najideálnejší čas, ako v noci, kedy moju prítomnosť vlastne vôbec nepotrebuje?
Som mama, ale aj manželka a ľudská bytosť. Všetok voľný čas ponúkam našej dcérke a keď ju uložím do postieľky, stáva sa zo mňa všetko ostatné, čo nie je až také dôležité, ako ona
Je mi občas za ňou v noci smutno, ale... počas troch rokov som si istá, že to bolo to najlepšie, čo sa mi v rámci doterajšej výchovy podarilo. Bez problémov sme zvládli sťahovanie, prestup z malej postieľky do veľkej a aj veľa iných "bojov".
Doteraz sme ju vyrušovali
" alebo dupot tých jej maličkých nožičiek keď za nami ráno beží do postele
A keď sa nakloní nado mňa, nežnunko ma pobozká a zašepká "mama búva", lažká si pri mňa a "spieva" mi...
A mňa hreje taký užasný pocit, že už teraz dostávam naspäť čo som vtedy dala
Ale príspevky pod ním ma nabudili, aby som napísala čosi aj ja...
Materská intuícia nie je o spaní s rodičmi v posteli...to je najmä "odľahčenie" rodičov. Ale to nemyslím zle, nebyť 3 mesačnej doby, kedy bola moja dcérka v nemocnici a ja som sa stihla celkom zahojiť po pôrode, neviem, či by som to zvládla... asi skôr nie.
Ako píšem- Nicol strávila dlhý čas v inkubátore, a od kedy prišla domov spávala vo svojej postieľke, hoci po príchode domov, keď cítila našu prítomnosť sa dožadovala aj našej blízkosti. Nebolo to vôbec ľahké obdobie, prvé týždne som spala dokopy asi hodinu denne, celé noci aj dni som neustále nosila našu princeznu na rukách. Potom prišiel prvý prelom a pri prekladaní z rúk do postieľky nezačala plakať
A tak, povzbudená prvým, neplačúcim úspechom som ďalšie týždne presedela pri postieľke, držala tú maličkú ručičku v mojej dlani, rozprávala a spievala. Telo pomaly kolabovalo z nedostatku odpočinku, ale ja som túto výzvu musela pokoriť. A žiadnymi múdrymi radami "nechaj ju plakať", ale materinskou obetou a pevnou vôľou.
Ani neviem, kedy toto obdobie prešlo a z našej palculienky sa stalo hotové dievčatko
Žiadne nočné behanie sa nikdy nekonalo, dcérka v 6 mesiacoch spávala už celú noc. A viete čo? Iba nedávno sa naučila pri nás spinkať
A ten clivý pocit občas večer mi naplno vynahrádza ranné "maminka, lááááska
Nepíšem to ako anti blog proti spávaniu v rodičovskej posteli, prosím nechápte to tak
Je to iba demonštrácia- že milovať svoje dieťa neznamená nechať ho spať spolu so sebou- láska je čosi celkom iné a či si pritúlite večer k sebe drobčiatko vo svojej posteli alebo pri ňom sedíte dlhé hodiny, aby sa v postieľke cítilo dobre, je to jedno
Tá láska je práve o tom, vycítiť potreby toho maličkého človiečika a urobiť všetko preto, aby ste ich naplnili
...aj teraz , keď som svoju slečnu odnášala do postieľky... ako obvykle som ju pobozkala, povedala že ju veľmi ľúbim a aby sa dobre vyspinkala, že sa zajtra budeme hrať. Sedeli som pri nej a hľadeli sme si do očí. Hladkala mi tvár a šepkala "maminkaaaa"... a keď som vstala hovorí "dobrú noc, láska"
MILUJEM to dieťa