Po prehliadke Tatranského Ľadového Dómu sme si nemohli nechať ujsť ani 10. ročník medzinárodných majstrovstiev ľadových sochárov Tatry Ice Master 2024.
Zakopanému sa zvykne vravieť hlavné zimné mesto Poľska. Prečo je to tak, pochopíte s približujúcimi sa kilometrami k tomuto centru zimy, kúsok za našimi hranicami.
Asi by sa patrilo povedať, že keď som to zvládla ja, môžem to kľudne zaradiť ako "túra pre každého", ale nie, nemôžem, toto už naozaj nie je vychádzková turistika... Nádherná trasa Malou Studenou dolinou dáva človeku každým pohľadom zdať že tu je dobre, tu je doma.
Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou vo výške 2015m.n.m.
Chata pri Zelenom plese je turistami veľmi obľúbená pre krásne sfarbené pleso, nad ktorým stojí a pre okolostojace štíty Belianskych a Vysokých Tatier. Taktiež pre východiskový bod na iné, náročnejšie túry.
Nenáročná ľahká turistika naozaj aj pre tých, čo teraz vstali z gauča.Veď kto povedal že chodník treba zvládnuť za hodinu a tridsaťpäť minút ako to píšu na značke? Svoje tempo, pevné topánky, fľaša s vodou, náhradné tričko, šatka/čiapka, nepremokavá bunda ak chcete tak paličky, ja bez nich nejdem ani na krok.
Turistika naozaj pre každého? Naozaj áno. Keby som si to nemyslela, tak to nepíšem. Túra ku Popradskému plesu môže byť ako prechádzka rozprávkou alebo ľahká turistika pre začínajúcich nadšencov túr.
Milujem Vysoké Tatry, v každom ročnom období. Vďaka stretnutiu skalných naničmám, artmám a cukrárok, som mala tú česť vychutnať si ich druhýkrát aj v jeseni. Tentokrát s me boli v Tatranských Zruboch. V podstate sa naše výhľady obmedzili na Gerlach, asi aj vrch Bradavicu a Slavkovský štít. V sobotu počas túry sme boli aj pri Velickom plese. Takže sme ozaj videli len malú časť Vysokých Tatier, aj tak nám za tie necelé tri dni ukázala toľko svojich tvári.
Od veľkej kalamity vo Vysokých Tatrách som sa intenzívne vyhýbala, túram prechádzajúcich "holorubom". Pohľad na rozsiahlu prázdnotu bol pre mňa priveľmi boľavý.
