aramana, Chata pri Zelenom plese
Možno ju poznáte pod starým názvom Brnčalka, ktorý dostala po Albertovi Brnčalovi, ktorý ako horolezecký inštruktor zahynul v Malej zmrzlej doline.
Chata je turistami veľmi obľúbená pre krásne sfarbené pleso, nad ktorým stojí a pre okolostojace štíty Belianskych a Vysokých Tatier. Taktiež pre východiskový bod na iné, náročnejšie túry. Je otvorená celoročne a dostanete tu napapať aj napiť.
K Zelenému Plesu sa dostanete najjednoduchšie od autobusovej zastávky Biela voda alebo autom môžete zaparkovať priamo na parkovisku Biela voda.
Chodník začína práve od tohoto parkoviska so značkou udávajúcou čas tri hodiny aj päť minút. S pevnými topánkami, pri ktorých sa nebudete báť svižného kroku
a nebudete potrebovať rozmýšľať kam nohu medzi kamene položiť, to v úplnej pohode zdoláte za dva a pol hodiny.
Vo všetkých turistických príručkách som si prečítala o tejto trase ako o ľahkej prechádzke...Nesúhlasím.
Terén je na nohy náročný a hoci asi každý druhý človek, pokiaľ som si všímala mal botasky, tu by som rozhodne neposlala človeka, ktorý toho nemá moc odchodené po horských chodníkoch v botaskách.
Hoci chodník skutočne len mierne stúpa, sú úseky, ktoré sa idú len po kameňoch, na jeseň už olíznutých ľadom.
Dobre značená trasa nedá možnosť zle odbočiť, či dokonca zablúdiť.
Z trasy ku Zelenému plesu môžete odbočiť napríklad na Biele pleso až Tatranskú javorinu, Skalnaté pleso...
Zo začiatku dosť nudná trasa cez les ktorý sa asi práve doťažil vás núti sa stále obzerať dohora, či aspoň nejaký štít nezhliadnete...ale nie, nezhliadnete.
Až keď sa pred vami otvorí záver doliny Zeleného plesa a nad ním štíty Belianskych a Vysokých tatier, až vtedy si uvedomíte akou nádherou prechádzate, hoc pre stromy do vtedy pre vás nevídanou.
Krásna, až smaragdová voda Zeleného plesa obklopená zeleňou a nad tým všetkým tróniace štíty....takto som to vždy videla na fotkách.
Na jeseň je jazero už zamrznuté, farebná jeseň sa v tom mieste musí tiež pozrieť len cez filtre ale tie štíty...to proste človeka chytí za srdce vždy.
Malý človek obkolesený takou ozrutnou nádherou...a áno, bez ohľadu konfekčnej veľkosti si tam každý človek pripadá malinký.
Nenáročná turistika, ale pozor, fakt turistika, nie prechádzka a v inom ročnom období aj prenádherne sfarbené pleso plus štíty - to je to, prečo sa na chatu pri Zelenom plese oplatí vybrať.
Ach, skoro som zabudla, skvelá káva na chate a líška, ktorá je miláčikom turistov a
nebojí sa veruže aj vyskočiť na stôl a spapať vám pripravenú desiatu.
Fuuuha... Raz som šla behom už od Popradského plesa po chodníku, boli štyri hodiny a v lese už tmavo... Naozaj si neviem predstaviť ísť tým chodníkom z Zelenemu plesu za tmy. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Paráda. Veľmi by som sa sem chcela raz porieť.
Prosím ťa cyklisti sa tade nesnažili prizabiť na tých skalách? 
A čo zvery domáce - psi na vôdzke?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No presne! To som teda čumela! 
Pár bicyklov ma obehlo. Hore si ho vytisli a dole sa fakt snažili asi prizabiť 
musím ale dodať že každý mal prilbu
A psíky tiež boli. Každý ich mal na vodzke na páse. Tuším sa to aj nejak volá ale netuším ako. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ježiš bez prilby neeee. To ja aj o 2 ulice ďalej dávam na gebulu. Stačí 1 pád, nejakým konárom do hlavy, nejaký kamienok z okoloidúceho auta a kupuješ kvalitnú helmu a nedáš z hlavy dolu ani náhodou. Ja by som asik skôr hore sa snažila a dolu bych to tisla.
Ale som Zet by sme mohli skúsiť. Na voľno ani náhodou v neznámom teréne. Ona prudko je zamilovaná do všetkého čo beží po štyroch a chce tomu svoju priazeň prejaviť. Tipujem, že už bych ju nevidela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tam bežne ny bikoch..teda už asi skoro všade.Najlepšie ked nás obiehali také 6-7ročné deťúrence na malých horských bikoch.no išli dieťa +dospelý pekne za sebou asi 10dvojíc.naša partia im veru tlieskala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ten kamenný chodník mám problém ísť pešo, lebo rozmýšľať, kde dať nohu je pr emňa náročné, a už vôbec si to nevoem predstaviť na bicykli to by som sa prizabila po pár metroch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tu som ešte nebola, ozaj najvyšší čas sa vybrať. Akurát mám živú spomienku, keď uprostred zimy a za tmy, večer o šiestej, sa tam mladší syn trepal s veľkým baťohom na chatovačku. Mali akciu zo školy, vraj celkom adrenalín to bol, snežilo k tomu ...