reklama

Skrížená lateralita a "dys..."

mirusik , 25. 10. 2010 - 19:21

reklama

Ahojte. Mám doma dve deti s "diagnózou" skrížená lateralita. Dnes už takmer 12 ročný syn mal od prvého ročníka skvelého pána učiteľa, s ktorým som bola v takmer dennom kontakte a ktorý ho ani napriek všetkým jeho "nedostatkom" (má skríženú lateralitu s dominantnou pravou hornou končatinou s prvkami dysgrafie, ťažšie nadväzuje sociálne kontakty a ťažšie komunikuje so svojím okolím) neodpísal, ba naopak, našiel si k nemu cesticku, aj keď to trvalo takmer pol roka. Pán učiteľ nám doporučil navštevovať pedagogicko - psychologickú poradňu (PPP) a bez problémov dodržiaval odporúčania, ktoré dostal v správe...
Dcérka (v súčasnosti druhý ročník) také šťastie na pani učiteľku nemala...Po mojich skúsenostiach so synom som hneď po prvých písmenkách (v čítaní aj písaní) zbadala, že niečo nie je v poriadku a navštívila som s ňou detského psychológa, ktorý mi potvrdil, že dcéra má skríženú lateralitu s nevyhranenou hornou končatinou + dyslexiu a dysgrafiu. Putovali sme teda do PPP, kde túto diagnózu potrvdili. Tu mi aj odporučili ako sa mám doma s dcérou pripravovať do školy...problém je to, že pani učiteľka ani napriek správe, ktorú jej poslali z PPP nepracuje s dcérou tak, ako by mala...Občas mám pocit akoby mi chcela dokázať, že som tú "diagnózu" dcére vybavila po známosti:( Celý jej prístup je o tom, že keď dá triede na domácu úlohu čítať text na jednu A4, moja dcéra z toho dostane polovicu...Vďaka za to...ale v škole od nej vyžaduje, aby čítala celé slovo (nie po slabikách ako nám ukázali v PPP), známkuje jej diktáty (pričom by mala len napísať počet chýb), nedáva jej viac času na vypracovanie zadaných úloh a pod.
Rada by som sa nakontaktovala na mamičky, ktoré majú doma podobné dieťatko, resp. detičky, aby som si s nimi mohla vymieňať moje skúsenosti, aby sme si mohli navzájom radiť a podporovať sa...pretože ja mám niekedy pocit, že som skutočne "NANIČMAMA" :)


reklama


reklama

slavia, Št, 28. 10. 2010 - 11:28

Ahoj mirusik, tak sme iste najmenej dve čo máme doma takéto radostiÚsmevaj ja mám syna bude mať 11,je piatak, a od prvej triedy prechádzame všetkými úskaliami "iného" dieťaťa. Je ADHD, hyperaktívny, porucha správania, dyslektik, dysgrafik, skrížená lateralita. Tú lateralitu mu zistila až neurologička.Čítať mi začal až v tretej triede. To bol pre nás najťažší boj.Ale tiež mal šťastie v 3.a4. triede na skvelú pani učiteľku, ktorej naozaj úprimne vďačím za mnohé čo pre neho urobila a aj pre mňa. Hoc, on si to vôbec neuvedomuje. U môjho malého je ešte ďaľší veľký problém, a to je porucha správania. Je agresívny, od minulého roku už chodíme aj k psychiatričke, nakoľko už som sama nevedela zvládnuť jeho výbuchy hnevu a agresivity, bála som sa, že ublíži niekomu v okolí, alebo aj sám sebe. Mám ho momentálne s liekmi, berie Stratteru na zvýšenie sústredenia, lebo to je u neho strašne slabé, a risepro berie na potlačenie agresivity.Som z toho smutná, a ver, že ten pocit "NANIČMAMY" prežívam hrozne často. Aj dnes, včera bol opäť veľmi ťažký deň, keď už som ozaj zlyhávala aj ja. Plačem tak tu dnes sedím a čítam si príspevky ostatných mám a hľadám, ako tomu môjmu slniečku Zlomené srdce pomôcť.Dnes mnou lomcuje ten neútešný pocit bezmocnosti a zúfalstva, tá beznádej, keď neviem ako ďalej.Plačem doniesol 5 za básničku, hoc som sa s ním aj učila, ale on asi zo strachu z výsmechu spolužiakov, radšej povedal, že nevie...Plačem aj z ostatných predmetov, občianska, prírodoveda,geografia, samé 3, a ešte na mňa skríkne : že veď aspoň 3, nie?! neskutočná tvrdohlavosť, alebo už ani neviem čo v ňom je. Plačem ešte doplním, ja ho mám integrovaného, na prvom stupni s tým pani učiteľky problém nemali. Teraz uvidíme, veľmi ťažko zvláda prechod na druhý stupeň, na každý predmet iná učiteľka, ktoré ešte ani nepoznám, je to ťažké.

aramana, St, 03. 11. 2010 - 09:00

tiež sme doma bojovali s agresivitou.Vychádzalo to z toho že syn bol preťažovaný.Kým sme o poruchách nevedeli, dupala som po ňom aby mal všetko aspoň dobré keď už nie perfektné...a on sa vzoprel a kričal a trhal a kopal...vtedy som ho silno k sebe pritisla a zmáčkla - cez tie všetky kopance - a držala a držala a držala kým tá zlosť z neho neodišla.bolo to veľmi ťažké.niekedy to bolo 10minút niekedy aj 30.potom sme si spolu poplakali a zas bolo chvíľu dobre.neviem to dobre popísať , ten pocit čo som vtedy prežívala keď som svoje zúrivé dieťa držala v silnom objatí kým tá zúrivosť z neho neodišla ale cítila som že robím správne.

mirusik, Št, 04. 11. 2010 - 19:05

Milá aramana...
je fajn, že naše deti majú také silné mamy:) Silné v tom zmysle, že za ne zvládneme aj zdanlivo nezvládnuteľné a pokúšame sa vyriešiť zdanlivo neriešiteľné...:)
"Iné deti" si jednoznačne zaslúžia "iné mamy":)

slavia, Pi, 05. 11. 2010 - 09:50

ďakujem moja Objímam ja viem, pokiaľ bol menší a chytal amok, tiež to objatie pomáhalo, ale teraz to už je "veľký chlap", keď zúri má viac sily ako ja a objať sa nenechá ani za svetPlačem ja mám to šťastie, že bol ešte dosť skoro zdiagnostikovaný, a integrácia mu pomohla aspoň v tom, že sa necíti byť až tak veľmi menejcenný, že aspoň v škole ho učitelia akceptujú takého aký je, aspoň čiastočne. Horšie to už je doma, ja ho akceptujem, nebolo to jednoduché sa cez to všetko preniesť,ale je taký a nemôže za to, nemám najmenší dôvod ho kôli tomu deptať, či trestať. Proste venujem sa mu všetkou mojou silou a snaím s amu dať čo najviac pozitívnej energie, aby sme to spolu zvládli. U mňa je najhoršie to, že môj muž ho nechce akceptovať ani za svet, a jeho očakávania sú diametrálne odlišné od možnosti nášho syna, a problém je na svetePlačem

mirusik, Št, 04. 11. 2010 - 18:58

Ahoj Slavia.
Uvedomujem si, že sú na svete aj deti, ktoré to majú ťažšie...a ich mamičkám vôbec túto situáciu nezávidím:(
Je zvláštne, že taký jednoduchý test ako na skríženú lateralitu nerobia psychológovia deťom už vo škôlke, keď ich testujú, či sú spôsobilé na školskú dochádzku... Iste by sme sa vyhli takýmto problémom...
Tvoj syn je pravdepodobne v štádiu "rezignácie" kedy nevie a možno už ani nechce bojovať s tou školskou mašinériou...preto sa ti niekedy môže zdať, že na školu úplne kašle...ale ver mi, nekašle, len nevie ako sa má z toho začarovaného kruhu dostať von...
My sme si týmto už prešli a minulý rok (5. ročník) bol strašný...prvý polrok sa učili deti doslova "na kolene" a učitelia sa u nich striedali, niekedy ani nevediac o tom, čo žiaci preberali. Rekonštruovali totiž školu...naviac mal triednu učiteľku, ktorá si ho zaškatuľkovala do šedého priemeru a doslova mi povedala: "buď šlape na 100% alebo sa vôbec nenaučí"...V žiackej mal samé poznámky, štvorky a päťky...dieťa v totálnej letargii, že načo sa bude učiť, keď aj tak dostane zlú známku...a ja samozrejme zúfalá...
Tento rok je to tak, že majú nového triedneho (pána učiteľa), s ktorým som "hodila reč" hneď na prvom združení o tom, že môj syn má taký a taký problém...a div sa svete doteraz nemá v žiackej horšiu známku ako trojku:) Poznámky samozrejme sú...však je to chalan v predpuberte:)
Môj syn rád kreslí, píše príbehy...keď som minule čítala jeho úlohu zo slohu, spadla mi sánka...odhliadnuc od gramatických chýb, mal napísaný sloh na jednu A4, príbeh mal hlavu aj pätu:) Vraj mal najdlhší sloh z triedy:) A ja jeho záľubu podporujem. Dokonca píše knihu o dvoch vymyslených postavičkách, ktorú si sám aj ilustruje a tiež kreslí komixy (doteraz vymyslel tri čísla a pracuje na ďalších dvoch).
Keď bol v prvom ročníku, bol celkom uzatvorený do svojho sveta...bolo podozrenie, že je autista...kúpili sme mu psa, pretože aj ja som ako dieťa mala psa...získal tak priateľa, naučil sa byť zodpovednejší a dokonca začal aj viac komunikovať...Možno by si mala nad niečím podobným uvažovať aj ty...A ak nechceš hneď kupovať psíka, možno by bolo dobré skúsiť hipoterapiu (terapia koňmi) alebo canisterapiu (terapia psami)...je neskutočné aké zázraky dokážu s deťmi a ich dušičkami robiť zvieratá:)Čo sa týka dcérky...s pani učiteľkou "si dala rande" psychologička z pedagogicko-psychologickej poradne a napočudovanie sa zdá, že snáď konečne veci začnú fungovať, tak ako majú...z diktátov už nedostávame známky, ale (aj do žiackej) nám pani učiteľka zapisuje počet chýb...dieťa mi z ničoho-nič začalo samo čítať knihy (už prečítala dve...áno! moje dieťa si číta knihy samé od seba)...som na ňu neskutočne hrdá:)
Doma máme ešte jednu dcéru, ktorá je pravdepodobne hyperaktívna. Ale nemám to potvrdené od psychologičky aj napriek tomu, že sme absolvovali psychologické vyšetrenie. Podľa neho je dcéra veľmi emotívna...prehnane reaguje na podnety...keď sa teší, teší sa naplno a keď je sklamaná, tiež reaguje naplno. Keď prejavuje radosť, skáče ako na gumičke aj po nábytku, obíjme ma tak, že ma takmer zadusí a pod. Keď je frustrovaná, unavená, chorá, sklamaná...tak rozhadzuje veci okolo seba, ubližuje iným a niekedy aj sebe (kope, bije, kváče...) V škole ale patrí medzi lepších žiakov...má jednotky, dvojky, výnimočne (keď má zlý deň) príde s trojkou...je tretiačka a doteraz mala asi len dve alebo tri päťky...ale doma sa dieťa nevie "vpratať do kože". Často ma vytočí hneď ráno, keď sa ponáhľame na autobus a večer pred spaním...Niekedy sa jej to pošťastí aj v priebehu dňa...a vtedy mám pocit, že ako matka totálne zlyhávam...
Nuž dúfam, že budeme (všetky mamy "iných detí") mať toľko energie, aby sme tieto ťažké situácie zvládali. Že sa naučíme žiť s našimi deťmi tak, aby sme zažívali čo najmenej konfliktných situácií...a že si budeme vážiť to, aké máme úžasné deti:)
Držím nám všetky palce:)

slavia, Pi, 05. 11. 2010 - 10:29

Mirusík, Zlomené srdce Objímam to áno, aj ja si plne uvedomujem, že mnohé maminy a ich detičky sú na tom omnoho horšie ako ja, tie majú môj plný obdiv a maximálnu úctu, a vždy keď mi je najhoršie, snažím sa čo najviac myslieť na také mamy aby som našla silu ísť ďalej.
Ach jo, opäť včera doniesol 4 z geografiePlačem a najhorší je ten pocit, že viem, že som s ním pri tom sedela, učili sme sa a on jednoducho z písomky donesie 4. No vidím, že s tou rekonštrukciou školy sme na tom tiež podobne. Aj môj má školu hore nohami a tiež to je také všelijaké. Akurát som hovorila so špeciálnou pedagogičkou ktorú má, že upravený plán bude mať až od pol roka, práve preto, že škola je hore nohami atĎ. Len je to zúfalé, lebo mám veľkú obavu, že učitelia si ho zaškatuľkujú a povezie sa to všetko s ním už celú školskú dochádzku:(
Som veľmi rada, že Ti Tvoje "sťažovanie" v škole pomohlo. Je to veľmi zlé, ak jeden učiteľ tieto problémy akceptuje a iný nie. Deti sú frustrované a nervózne, plné strachu zo zlyhania a potom to takto dopadá, aj keĎ sa snažia výsledok žiaden.
Malého podporuj v tom písaní, kiež by si môj našiel takúto záľubu, ale žiaľ. Jeho všetko baví 5minút. No jedine pri čom vydrží a poskladá neuveriteľné veci je lego...lenže...ako sa vraví, "kde na to vzít a nekrást". Chodil aj na karate, ale to žiaľ už nezvládame, nakoľko by sme nestíhali prípravu do školy. To sú každodenne 3-4 hodiny sedenia aby sme prešli všetko čo potrebujeme, musím mu dávať chvíľkové prestávky, lebo inak to nezvládne, sústrediť sa 15 minút je pre neho neskutočný problém. Aj včera, robili sme angličtinu, pane bože, to je pre neho ako trestPlačem vyše hodiny sme sa morili, pokiaľ sme podoplňali pár slovíčok, lenže to bolo najprv prečítať článoček, aby pochopil čo vlastne máme urobiť. A potom doplňať...no des. Ja angličtinu tiež neovládam, takže sa ju učím zarovno s ním, na stole zo 5 slovníkov a hľadáme. Do toho malého nervačenie, ako to on nechce, ako to nevie...a moje úmorné presviedčanie, že ale veĎ ti to ide, neboj, zapamätáš si...to je ako boj s veternými mlynmi. No k tomu všetkému podskakovanie malej 4,5 ročnej slečny, mimochodom, je podobná tvojej, keĎ sa tešíme, skáčeme presne ako tá opička na gumke a ak sa zlostíme, lebo sme práve v tomto okamihu nedostali to čo chceme, tak vrieskame, plačeme, trieskame seba a iné veci o zem. Ale toto zatiaľ tiež pripisujem jej emotívnosti, ktorú má po mne? Chichocem sa No a ktomu všetkému môj muž zúrivo kričí z obývačky na adresu malého slová, ktoré tu radšej citovať nebudemPlačem Noo a ja správna nanič mama, stojím medzi mojím mužom, mojím synom a mojou dcérou aby som to všetko ukočírovala, aby bol malý naučený, aby malá nevyskočila z kože, lebo ja sa musím venovať malému a aby môj muž nedostal ďaľší infarkt z toho, že nemá doma geniálne deti, ktoré v nemom úžase sedia v kúte a pozerajú sa na neho ako na božie zjaveniePlačem
Aj ja mám dojem, že malý ako by rezignoval. Snaží sa "unikať" alebo ako by som to nazvala, všetko ho "bolí", snaží sa vzbudiť ľútosť, len aby som ho oslobodila od učenia, má akúsi regresiu, občas sú situácie, kedy sa chová horšie ako malá, proste chce dosiahnuť to aby tiež nemal povinnosti, myslím školské, lebo s domácimi prácami mi pomôže.Až pravda na jedinú...upratovať detskú izbu, to je nedosiahnuteľný cieľ. On pôjde rýľovať záhradu, alebo hoc čo iné, len aby nemusel svoj bordelík v detskej uprataťChichocem saSnaží sa všetko brať na ľahkú váhu, nad všetkým mykne plecom s poznámkou No a čo?!! sám od seba tašku zo školy ani len neotvorí,popiera, že majú domáce úlohy, nikdy nič sa netreba učiť, to len ja od neho vyžadujem čosi naviac....Plačem takto podobne sa správal v tretej triede. Neviem nájsť spôsob ako ho nenásilnou formou prebrať z tejto letargie, neviem nájsť spôsob ako ho naučiť, že učí sa pre seba aby vedel ON, a že to, že ho jeden človek nepodporí, ešte neznamená že aj iný ľudia ho podceňujú.
Skúsim sa popozerať o možnosti tých terapií, ja by som mu aj psíka, či mačičku, ale žiaľ, nemáme doma podporu, takže nič také sa nedáSmútok jediné čo máme, máme rybičky v jazierku a s tými sa malý rád "rozpráva" nuž nezostáva nám iné, iba s láskou Zlomené srdce bojovaťObjímam

aramana, Pi, 05. 11. 2010 - 18:57

Ak sa učíš s malým a on dostane zpísomky 4, nediv sa mu že už sa mu učiť nechce.Ak si si istá že medzi jeho ústnym a písaným prejavom je rozdiel, vydup si v škole skúšanie.Ak to nejde stále pre väčšie množstvo detí, učiteľ JE POVINNÝ mu otázku na písomke prečítať a spýtať sa či jej rozumie.
S uprtovaním izby to máme tak že ak mu ja poviem uprac izbu, pozre na mňa či mi nešibe.... Musím mu povedať vždy 1 vec čo od neho chcem - pozbieraj oblečenie, keď urobí poviem mu aby pozbieral papiere, potom hračky veľké, potom lego...proste reaguje len na čiastkové požiadavky a samozrejme za každé ho treba pochváliť.

slavia, Ut, 09. 11. 2010 - 11:41

"uprac izbu, pozre na mňa či mi nešibe" tak toto je krásne, tiež tento pohľad poznám dôverne a s poznámkou, to nie ja! to Nikola! .... Chichocem sa takže aj keď je Nika v škôlke, všetko rozhadzuje NikaChichocem sa Chichocem sa tak u mňa ešte boj 11ročného predpubertiaka so svojou 4ročnou sestričkouChichocem sa s tým upratovaním občas nemám síl sa hádať a stáť nad ním ako policajt, tak občas, už keď je tam príliš veľká sodoma-gomora pomôžem, lebo to by upratané nebolo nikdy a dostať sa od dverí k oknu by znamenalo použiť iba lietanie, a lietať žiaľ neviemChichocem sa
Do školy sa chystám na pohovor so špeciálnou pedagogičkou, ktorá ma na starosti malého, nakoľko tie jeho výsledky,aj napriek mojej a jeho vynaloženej snahe sú neskutočne zlé, musíme nájsť spôsob ako to zlepšiť. Včera večer som sa dozvedela jednu vec, že aj dieťa s ADHD má nárok na osobného asistenta v škole. No ale čítajúc rôzne diskusie som dospela k názoru, že to je utópia dosiahnuť niečo také, nakoľko ani mnoho telesne postihnutých detičiek takého asistenta nemá, keďže na nič v školstve nie sú peniazePlačem Hoc viem o škole, kde takýto asistenti fungujú a deti s ADHD a rôznymi dys-kami dosahujú v škole výborné výsledky.

aramana, Ut, 09. 11. 2010 - 12:19

Môj má asistenta.Nie na všetkých hodinách, len na SJ a MAT. keď preberajú nové učivo.Našťastie je ich v triede len 13, tak sa stíhajú venovať mu učitelia.

slavia, Ut, 09. 11. 2010 - 12:26

jéj, tak to si ma potešila, že predsa len to dosiahnuteľné jeSlnko aj mne by stačilo na MAT a SJ, to ostatné by sme už hádam zvládli aj sami. Iste sa pokúsim riešiť situáciu aj týmto smerom, aj smerom aby na predmetoch kde to naozaj možné je, odpovedal ústne a nie písomne.

aramana, St, 03. 11. 2010 - 08:52

mirusik,
neváhaj, nečakaj, bež ,,žalovať".Choď do poradne a povedz že poruchy tvojho dieťaťa nerešpektujú v škole.Každá škola má nad sebou niekoho v poradni a na toho sa treba obrátiť.Bojuj za svoje dieťa lebo nik iný to nespraví.A bojuj skôr ako sa ti dieťa začne školy báť a uzatvárať sa.

mirusik, Št, 04. 11. 2010 - 19:00

Ahoj aramana:)
Ďakujem za radu, riešim, žalujem a zdá sa, že to pomohlo...aj keď je otázne dokedy...ale ver mi, som odhodlaná požiadať aj o preloženie do inej triedy a možno aj do inej školy...

mariajana, Pi, 05. 11. 2010 - 10:02

ahoj, mirusik, presne to, čo opisuješ, som mala aj ja s mojou dcérou. Len nám to začalo až v piatej triede ZŠ. Po tuto triedu mala úžasnú pani učiteľku, ktorá jej pomáhala zo všetkých síl. Dodnes som jej zato vďačná. Na druhom stupni, keď každý predmet učí iný pedagóg, to začalo takou silou, že mi to pripomínalo "akoby boj o prežitie". Chodila som,bojovala, vysvetľovala, žiadala.... Dostala som sa až na Krajský úrad,odbor školstva...Nič nepomohlo. Po skončení piatej triedy som ju preložila do inej školy. Vlastne, bola som "citlivo a slušne" prinútená vedením školy...Objímam Slnko Slnko Úsmev Objímam

slavia, Pi, 05. 11. 2010 - 10:55

tak toto ti moja nezávidím, ale na tvojom mieste by som to nenechala iba tak plávať, na to sú predsa zákony a ak nič iné, poslala by som im aspoň školskú inšpekciu aby preverili ako to na tej škole všetko funguje. Je to veľmi smutné ak ani učitelia týmto deťom pomôcť nechcúPrekvapenie Plačem
Držím palčeky aby na novej škole mala dcéra len tých správnych učiteľovObjímam

mariajana, Pi, 05. 11. 2010 - 12:45

Vieš, slavia,človek už potom po toľkom vybavovaní, stresovaní, behaní ani nemá chuť riešiť ďalej niečo s bývalou školou. Aj tak, samozrejme, s takýmto dieťaťom prídu ďalšie problémy aj na inej škole,keď aj nie také isté zasa iné... a zasa riešiš to, lebo je to prvoradé... No a ako som písala, ja som si tam predvolala povolanú osobu z Krajského úradu ministerstva školstva-keď sme riešili preloženie dcéry do inej školy. Čo myslíš, moja? Ako to dopadlo? Z vedením školy bola v priateľskom vzťahu a ...no ďalej si domysli.Slnko Úsmev Zlomené srdce
A-malilinký príklad prístupu pedagóga k mojej dcére zo života: Na hodine literatúry mala prečítať báj o Prometeovi-(jedna husto popísaná strana v čítanke a potom po prečítaní mala povedať obsah. Pripomínam, že dcéra je dyslektička, dysgrafička, dysortografička...Samozrejme to nedokázala. V žiackej knižke mi priniesla domov, hrubým červeným perom: Čítanie báje o Prometeovi a reprodukovanie textu 5 !!! boli tam aj tie výkričníky, hrubé červené.Úsmev Úsmev Úsmev Úsmev

aramana, Pi, 05. 11. 2010 - 19:02

Ja normálne nemôžem tomuto uveriť.Veď to musí byť len nejaká zakomplexovaná p..a. Veď by som tú žiacku vzala a oplieskala o kotrbu.
Syn vžd čítaval 1-2 vety ale viackrát za hodinu, tým bol nútený dávať stále pozor. Ale takto deptať dieťa.... Dať čítať dyslektikovi pred celou triedou dlhší text je už podľa mňa psychické týranie.

mariajana, Pi, 05. 11. 2010 - 21:37

ahojki aramana, vieš ako sa hovorí ?:Keby som neprežila, neuverím. Nuž ale naozaj, aj takéto existuje. My sme potom nejak hneď na to mali rodičovské združenie.Opýtala som sa učiteľky priamo,pred všetkými rodičmi,/náhodou to bola práve triedna učiteľka, ktorá ich učila SJ a literatúru/, prečo to spravila, že veď vzhľadom na dcérine poruchy a integráciu...bla,bla,bla,. Nuž a vážená pani učiteľka triedna sa na mňa pred ostatnými rodičmi úplne klasicky "vyrútila" Vraj ona dá známku takú ako si kto zaslúži. A Majka čítala úplne hrozne,a ona nebude tolerovať, aby dieťa v piatej triede nevedelo čítať,...a ona jej dala 5-ku, lebo si ju zaslúžila...no ver mi,moja, kukala som na ňu ako ""puk"...a rozum sa ni na chvíľu zastavil. Rodičia ma "podržali", Jedna pani vystúpila, išla ku katedre a povedala, že je učiteľka ZŠ na 1 stupni a v triede má 5 detí s poruchami učenia. A že takéto skrátka neexistuje,aby pani učiteľka robila... No-skončilo to tak, že pani učiteľka triedna sa potom
"odnervovávala" na Majke a veľmi dobre jej dávala pocítiť, kto je "tam pánom".
Asi sme mali len smolu, jednoducho sme "natrafili" na takéhoto človeka, vlastne ľudí a školu. A už je to za nami....Slnko Slnko Slnko Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Úsmev
Teraz riešime ďalej - zasa iné problémy a zasa so školou. Ale to je už náš iný príbeh..Chichocem sa Zlomené srdce

slavia, Pi, 05. 11. 2010 - 13:13

Plačem neskutočný prístup pedagóga. A presne Ti rozumiem, ako si sa cítila Ty aj dcéra. Môj malý tiež nič také nedokáže. Ja som šťastná, že už číta ako tak plynule, že si dokáže prečítať zadanie pri úlohe , aby vôbec vedel čo má robiť. V tom Ti dávam za pravdu, že naťahovať sa s tým čo už bolo, by ovplyvnilo to čo bude. Najhoršie je na tom to, že z toho nakoniec najhoršie výjdu naše deti, ktoré si to odnesú. Lebo pani A sa pozná s pani D a tá pozná pani B atď. Veď ja osobne nechcem aby mal malý, nejaké nezmyselné úľavy, ale prečo dieťa ktoré je dyslektikom trápiť tým, aby rozprával siahodlhé obsahy z niečoho, hlavne ak pedagóg vie, aký má to dieťa problém, že to nie je nič vymyslené, že to nie je žiadne simulovanie,výhovorka alebo neviem ako by som to nazvala.
Asi to v tomto našom svete tak funguje, že detičky, ktoré sú takto akési "iné" , či už tie naše, trpiace "len ADHD, dyskami " či už tie, čo sú ďaleko horšie postihnuté, tak sú odsúdené na akési zaškatulkovanie a nemajú nárok na slušné zaobchádzanie. Je mi z toho smutno.

pasati, So, 06. 11. 2010 - 22:15

Ahojte.Mám doma tiež 9-rocneho syna s adhd a kopou dys... a dalsich dvoch zivanov -4r a 1r.Je neskutocne ťažke prist cca 17.00 z roboty,povenovat sa aspon chvilku kazdemu a sediet minimalne dve hodiny nad ulohami tretiaka...Vysledok bude podla toho,ako sa vyspi.Dali sme ho na sukromnu skolu,pretoze som sa bala riskovat,ma skvelu ucitelku, v podtate dobre vysledky,ale stoji to hroooozne vela trpezlivosti

aramana, St, 10. 11. 2010 - 11:23

Len buď v strhu a všetko kontroluj.treba.aj súkromnú školu.počula som o školách kde deti nepreberajú to čo majú.aj o školách kde deti s poruchami učenia dostávajú vždy o dva stupne lepšiu známku - keď nič nevie, dostane 3.keď vie polovicu, dostane 1.

mirusik, Ut, 09. 11. 2010 - 21:50

Ahojte dievčatá! Včera a dnes syn doniesol z matiky z päťminútoviek!!! štvorku a päťku...Vraj príklady nestihol vyrátať...Doniesol mi ich aj domov ukázať...Veď bodaj by aj stíhal:( Zadania si musel písať sám, k tomu si prirátam stres z toho, že na vypracovanie piatich zadaní má len niekoľko minút...a je mi jasné, že musel dostať také známky:( To je naozaj také ťažké držať sa odporúčaní pedagogicko-psychologickej poradne??? Takže to vyzerá na pokec s matikárkou...už teraz sa teším!!!
Dcéra je od pondelka na PN, tak "dúfam", že po návrate do školských lavíc donesie v žiackej hneď pozdrav od pani učiteľky - "Nepripravená!", "Pridať!" a pod.:(

eva m, St, 10. 11. 2010 - 01:57

mirusik,
verim, ze rozhovor s pani ucitelkou moze pomoct. Ak by si mala pocit, ze nepomohol, zajdi za riaditelom skoly. Drzim palce.
Eva Slnko

aramana, Ut, 09. 11. 2010 - 22:20

Neviem či som zle čítala...je syn integrovaný?
Zavolaj do poradne aby vedeli o tom že tvojmu dieťaťu matikárka podkopáva nohy.Veď právo na vzdelanie predsa musí každá zakomplexovaná p.zda pochopiť (nechala som sa uniesť..ale to už nie je učiteľka)
Nechoď za matikárkou sama.Najprv isto za riaditeľkou.Keď si dovolila toto voči dieťaťu, čo si už potom dovolí voči tebe....

mirusik, Št, 11. 11. 2010 - 20:37

Nečítala si zle aramana...Syn ani dcéra nie sú integrovaní...Ani jednému to pedagogicko-psychologická poradňa nenavrhl,a pokiaľ ja viem...a pravdou je, že ani celkom presne neviem čo presne integrácia znamená...Vo svojej podstate viem, že sú na škole aj deti, ktoré majú väčšie problémy (ťažšie formy špecifických porúch učenia) a jedniné čo od školy, resp. od pedagógov očakávam a vyžadujem je, aby mojim dvom deťom dali predtlačené písomky (najmä z MAT a SJ) a viac času na vypracovanie zadaní...žiadne iné nároky nemám!!! Ale asi som aj tak veľmi náročná:(

aramana, Št, 11. 11. 2010 - 22:19

Keď už má dyslexiu aj dysgrafiu, asi by som o integrácii uvažovala.Znamená to jedine toto: 1 integrované dieťa je za 3 - takže sa môže znížiť počet detí v triede - môže sa mu učiteľka viac venovať. O predpísané písomky alebo poznámky by si nemusela nikoho prosiť-brali by to normálne.Raz za týždeň má integrované dieťa 1 hodinu so špecialnym pedagógom, len s ním a tam robia kadejaké cvičenia. Integrácia nie je nálepka menejcennosti abo blbosti.Len dáva dieťaťu šancu mať také podmienky výuky aby to kompenzovalo jeho poruchy.

mariajana, St, 10. 11. 2010 - 08:16

ahoj mirušik, ja, zo svojich vlastných skúseností, o ktorých som vám tu v tomto blogu písla, Ti véééééééľmi prajem jediné: Aby pani riaditeľka "nedržala" s pani učiteľkou...Kvietok Slnko Zlomené srdce - mnoho šťastia prajemKvietok Slnko

slavia, St, 10. 11. 2010 - 08:47

Máme to "veselé" dievčence. Aj môj má z 5mnútovky z matiky za 4, tiež presne to isté, zadania sám...tiež nerozumiem tomu prístupu učiteľov. Rozumiem a chápem ,že pokiaľ je v triede 20 detí, nemôže sa učiteľka venovať každému osobitne, ale predsa veĎ v triede sú 3ja integrovaní. Nie som učiteľ, takže nechcem súdiť ani posudzovať, ale naozaj to je tak zložité pripraviť si pre 3 žiakov predpísanú 5minútovku? a dať im teda nie 5 ale 8 minút? Ak sú tieto deti v časovom nátlaku tak nevypočítajú správne nič, aj keď princíp ovládajú, ale jednoducho oni na to potrebujú trocha viac času.(brokenheart)

aramana, St, 10. 11. 2010 - 11:19

juj baby, tak by som vám priala mať synovych vyučujúcich...nie ste náhodou z Martina?Úsmev Úsmev Úsmev Našťastie žiadne problémy so školou nemáme a jeho učitelia sú ako dar z neba pre nás ...Úsmev

mirusik, Št, 11. 11. 2010 - 20:24

Milá aramana...ticho a úprimne závidím, že máte takých chápjaúcich a ústretových pedagógov u vás v MT...:) U nás v DK (minimálne na našej ZŠ) je takých ako šafranu:(

slavia, Št, 11. 11. 2010 - 12:17

Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe baby ja sa teším ako malááVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe práve došiel malý zo školy, že dostal dvojočku z rímskych číslic na matematikeVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe krásny pocit, keĎ hodiny sedenia a hľadania toho správneho vysvetlenia pomohli. Viete ako sme sa to naučili my? tie základné LCDM...LCD je lcd monitor pred pc a M je predsa Mirko....a tak si to malý zapamätal LCDM Zlomené srdce to I, V, X to nejak pochopil a zapamätal si hneď,ale LCDM s tými sme sa dlho trápili pokiaľ som mu našla to správne spojenie podľa ktorého si to zapamätá. Podarilo sa, nekonečne sa tešímSlnko

aramana, Št, 11. 11. 2010 - 13:30

Úsmev teš sa vela Úsmev každý úspech si treba vychutnaťÚsmev
my sme mali LaCo DoMa

mirusik, Št, 11. 11. 2010 - 20:22

Slavia, teším sa s tebou a tvojím "malým"...krásny úspech!!! Kiež by si Mirko takých víťazstiev užil v škole véééééľmi véééľa:)

mariajana, Št, 11. 11. 2010 - 12:40

Nooooo, blahoželáááááááámTlieskam Tlieskam Tlieskam vám obom. Teš sa moja, teš spolu s ním a nezabudni ho "do neba" vychváliť!!! Ale to si už asi Tlieskam urobila, Slnko Slnko Slnko Úsmev Úsmev Objímam Objímam Objímam A nech sa vám darí aj naďalej.Kvietok Kvietok Kvietok

slavia, Št, 11. 11. 2010 - 12:45

Objímam ďakujem mojko, jasné že vychválilaObjímam Objímam Objímam je to maličkosť, také rímske číslice, pre niekoho úplná banalita, no pre nás, je aj tá najmenšia maličkosť veľký úspech z ktorého sa nesmierne tešíme.Slnko

Tomasko, Št, 11. 11. 2010 - 15:25

Môžem sa pridať? Aj ja mám 5.r syna s prekríženou lateralitou ľavé oko a pravá ruka. Je to v škole naozaj také náročné. V januári budemať 6.r tak ideme na zápis. Ale chcem mu dať odklad - nevie držať správne ceruzku a je dosť tvrdohlavý. Keby ste mali možnosť dali by ste svojim deťom odklad?

mirusik, Št, 11. 11. 2010 - 20:20

Ahoj. Ja si myslím, že Tomáško sa naučí správne držať ceruzku, kým pôjde do školy..kúp mu tie trojhranné a najlepšie by boli čo najhrubšie (u nás sa to osvedčilo)...K tomu odkladu. Kým pôjde do školy, budú mať vo škôlke psychológa, ktorý ti povie, či je malý zrelý na školskú dochádzku...a ty sa potom môžeš slobodne rozhodnúť či ho do školy dáš, alebo budeš voliť odklad...Ja som so synom problém nemala čo sa týka intelektu bol úplne v pohode, problém mal s komunikáciou, čo vlastne trvá dodnes (ale odklad nemal odporučený)...u mladšej dcéry ma psychologička upozornila na skutočnosť, že máme slabo vyvinutú grafomotoriku a navrhli mi odklad...aj napriek tomu som sa rozhodla, že ju do školy dám (dcéra je narodená v júli)...Obom diagnostikovali špecifické poruchy učenia až v prvom ročníku...
Daj na svoj inštinkt a uvidíš, že bude dobre:)

slavia, Št, 11. 11. 2010 - 19:42

keby som možnosť mala tiež by som volila odklad. Ale nám sa to už nedalo, nakoľko malý je novembrový ak tak či tak šiel do školy viac menej o rok neskôr. A tiež hrozilo, že mi ho ccheli poslať, ani nie do škôlky, ale do špecialnej školy pre deti s ADHD, a inými mentálnymi postihnutiami. Nesúhlasila som, trvala som na integrácii.

mirusik, Po, 07. 02. 2011 - 19:06

Ahojte baby, maminy a všetci, čo máte doma deti s dys- Zas sa ozývam - po dlhšej dobe...
So synom aj s dcérou som absolvovala nové psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva.
Syn má potvrdenú skríženú lateralitu a dysgrafiu s tým, že nie je potrebná integrácia, stačí len urobiť menšie úpravy zo strany školy a nás rodičov (a ja dúfam, že to bude fungovať!!!) Okrem toho som sa dozvedela, že má pravdepodobne problém s perspektívnym videním, ale tento problém je v kompetencii očného lekára a pri troche snahy by sa mohlo veľa z jeho školských problémov vyriešiť...
Dcére sa potvrdila skrížená lateralita a okrem toho je diagnostikovali dyslexiu a dysortografiu. Dnes som bola v škole zaniesť správu a žiadosť o integráciu...Verím, že týmto sa v jej prípade veľa zmení - k lepšiemu.
A chcem Vás poprosiť, ak sú medzi Vami mamičky alebo oteckovia alebo rodinní príslušníci, ktorí majú deti s takýmito poruchami, veľmi by som ocenila, ak by ste mi poslali nejaké Vaše rady, pomôcky a pod. ako so svojimi deckami doma pracujete a čo sa Vám osvedčilo...
Ak sa ja dostanem k nejakým materiálom veľmi rada sa s Vami o ne podelím v prípade záujmu:)
Ďakujem za podporu:) M.

lulu29, Pi, 10. 06. 2011 - 14:03

Poslala som ti emailSlnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama