Ahoj mirusik, tak sme iste najmenej dve čo máme doma takéto radostiaj ja mám syna bude mať 11,je piatak, a od prvej triedy prechádzame všetkými úskaliami "iného" dieťaťa. Je ADHD, hyperaktívny, porucha správania, dyslektik, dysgrafik, skrížená lateralita. Tú lateralitu mu zistila až neurologička.Čítať mi začal až v tretej triede. To bol pre nás najťažší boj.Ale tiež mal šťastie v 3.a4. triede na skvelú pani učiteľku, ktorej naozaj úprimne vďačím za mnohé čo pre neho urobila a aj pre mňa. Hoc, on si to vôbec neuvedomuje. U môjho malého je ešte ďaľší veľký problém, a to je porucha správania. Je agresívny, od minulého roku už chodíme aj k psychiatričke, nakoľko už som sama nevedela zvládnuť jeho výbuchy hnevu a agresivity, bála som sa, že ublíži niekomu v okolí, alebo aj sám sebe. Mám ho momentálne s liekmi, berie Stratteru na zvýšenie sústredenia, lebo to je u neho strašne slabé, a risepro berie na potlačenie agresivity.Som z toho smutná, a ver, že ten pocit "NANIČMAMY" prežívam hrozne často. Aj dnes, včera bol opäť veľmi ťažký deň, keď už som ozaj zlyhávala aj ja.
tak tu dnes sedím a čítam si príspevky ostatných mám a hľadám, ako tomu môjmu slniečku
pomôcť.Dnes mnou lomcuje ten neútešný pocit bezmocnosti a zúfalstva, tá beznádej, keď neviem ako ďalej.
doniesol 5 za básničku, hoc som sa s ním aj učila, ale on asi zo strachu z výsmechu spolužiakov, radšej povedal, že nevie...
aj z ostatných predmetov, občianska, prírodoveda,geografia, samé 3, a ešte na mňa skríkne : že veď aspoň 3, nie?! neskutočná tvrdohlavosť, alebo už ani neviem čo v ňom je.
ešte doplním, ja ho mám integrovaného, na prvom stupni s tým pani učiteľky problém nemali. Teraz uvidíme, veľmi ťažko zvláda prechod na druhý stupeň, na každý predmet iná učiteľka, ktoré ešte ani nepoznám, je to ťažké.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Mám doma dve deti s "diagnózou" skrížená lateralita. Dnes už takmer 12 ročný syn mal od prvého ročníka skvelého pána učiteľa, s ktorým som bola v takmer dennom kontakte a ktorý ho ani napriek všetkým jeho "nedostatkom" (má skríženú lateralitu s dominantnou pravou hornou končatinou s prvkami dysgrafie, ťažšie nadväzuje sociálne kontakty a ťažšie komunikuje so svojím okolím) neodpísal, ba naopak, našiel si k nemu cesticku, aj keď to trvalo takmer pol roka. Pán učiteľ nám doporučil navštevovať pedagogicko - psychologickú poradňu (PPP) a bez problémov dodržiaval odporúčania, ktoré dostal v správe...
Dcérka (v súčasnosti druhý ročník) také šťastie na pani učiteľku nemala...Po mojich skúsenostiach so synom som hneď po prvých písmenkách (v čítaní aj písaní) zbadala, že niečo nie je v poriadku a navštívila som s ňou detského psychológa, ktorý mi potvrdil, že dcéra má skríženú lateralitu s nevyhranenou hornou končatinou + dyslexiu a dysgrafiu. Putovali sme teda do PPP, kde túto diagnózu potrvdili. Tu mi aj odporučili ako sa mám doma s dcérou pripravovať do školy...problém je to, že pani učiteľka ani napriek správe, ktorú jej poslali z PPP nepracuje s dcérou tak, ako by mala...Občas mám pocit akoby mi chcela dokázať, že som tú "diagnózu" dcére vybavila po známosti:( Celý jej prístup je o tom, že keď dá triede na domácu úlohu čítať text na jednu A4, moja dcéra z toho dostane polovicu...Vďaka za to...ale v škole od nej vyžaduje, aby čítala celé slovo (nie po slabikách ako nám ukázali v PPP), známkuje jej diktáty (pričom by mala len napísať počet chýb), nedáva jej viac času na vypracovanie zadaných úloh a pod.
Rada by som sa nakontaktovala na mamičky, ktoré majú doma podobné dieťatko, resp. detičky, aby som si s nimi mohla vymieňať moje skúsenosti, aby sme si mohli navzájom radiť a podporovať sa...pretože ja mám niekedy pocit, že som skutočne "NANIČMAMA" :)