emkabenka,
v prvom rade mas moj obdiv, ze sa vnukovi takto venujes.
Moj nazor - ano, treba sa s nim ucit. Ides na to skvele, postupne, s pochvalou, bez hresenia. Pokial ti v poradni odporucilli individualny pristup, urcite vedeli, preco. A treba to respektovat. Urcite tym z neho nevychovas debilka a pride cas, kedy sa osamostatni. Mozno to bude trvat trosku dlhsie, ale vysledok sa dostavi, uvidis.
So svojimi detmi si to v klude a hlavne bez chlapcovej pritomnosti vydiskutuj a trvaj na svojom. Poziadaj ich o podporu, pripadne im odporuc nejake clanky na nete o poruchach pozornosti.
Drzim palce a prajem ti vela trpezlivosti.
Eva 
Vnuk s poruchou pozornosti
reklama
reklama
Robis dobre. Nie kazde dieta je samostatne a zvlada sa aj same ucit. Ja som sa s mojou dcerou nemusela ucit, ale teraz, ked uz ma devatnast- sme si spolu sadli a ucili sa manazment. Takze moj nazor je- ked mu to pomaha- pokojne sa s nim uc.
mám syna druháka. Učievam sa s ním každý deň nemám pocit, že by bol pre to nesamostantný. Keď je možnosť pracuje sám (vypočita, opíše...). V škole sa učí výborne, ale niekedy ma proste úlohu s ktorou mu pomôcť treba a samozrejme kontrolovať mu výpočty a chyby, pripadne vysvetliť. A keď sa s ním priamo aj neučím, tak som v kuchyni kde sa učí a samozrejme keď potrebuje pomoc na to som tam. Obdivujem to ako sa vnukovi venuješ a keď má poruchu učenia tvoju pomoc podľa môjho názoru potrebuje. 
Eva
emkabenka, hlboko sa pred Tebou skláňam, robíš to úplne úžasne. 
Ja som dnes s mojim piatačikom sedela pri úlohach a učení od 14:00 do 15:00 a od 15:30 do 19:00
(samozrejme s menšími prestávkami, inak by mi pri tom stole skolaboval) Je piatak, ADHD, rôzne dyská k tomu, takže dnes sme mali čo robiť. Najhoršia je angličtina, s tou si nevieme rady
NEROZMAZNAVAŠ ho, POMÁHAŠ mu
a toto daj prečítať tvojím dospelým deťom....je to len malinká ukážka, vygoogliť sa toho dá viac.
ZDROJ : http://www.zshal8lc.edu.sk/1114/index.html#Met%C3%B3dy_v%C3%BDu%C4%8Dby…
Domáca príprava žiaka
Pri príprave na vyučovanie je potrebné vyčleniť dieťaťu vhodný priestor, každé dieťa by malo mať svoj písací stôl, skrinku na školské potreby a učebnice, alebo aspoň stabilne určené miesto, kde si môže svoje veci uložiť, kde vypracováva úlohy.
Dieťa potrebuje nerušený priestor na prípravu na vyučovanie. To znamená, že stôl, pri ktorom si vypracováva úlohy, by mal byť, ak dieťa nemá vlastnú izbu, oddelený od okolitej miestnosti aspoň zástenou, stenou z nábytku. Mal by byť orientovaný tak, aby dieťa sedelo čelom k stene. Okno by malo mať dieťa buď za chrbtom, alebo aspoň zboku. Tieto opatrenia smerujú k tomu, aby pozornosť dieťaťa pri učení bola čo najmenej odpútavaná vedľajšími, rušivými podnetmi. Preto aj dosku stola by malo pokrývať čo najmenej podnetov, malo by na nej byť len to, čo dieťa potrebuje na vypracovanie úloh. Celkovo by detská izba alebo miesto, kde sa dieťa učí, malo byť usporiadané, prehľadné, upratané, upravené. Neporiadok či neusporiadanosť odvádza dieťa od pozornosti a uvádza dieťa do zmätku, a tým sa zvyšuje jeho nepokoj, nesústredenosť. Dieťa by sa malo naučiť podľa jednoduchého systému usporiadať, upratať svoje veci tak, aby mali svoje miesto.
Príprava na vyučovanie u detí s poruchou pozornosti si vždy vyžaduje prítomnosť rodiča. Rodič jednak púta unikajúcu pozornosť dieťaťa a určuje postup práce a zároveň učí dieťa určitému systému a poriadku pri práci. Rodič je dieťaťu oporou, posilňuje jeho sebavedomie tým, že ho ubezpečí, že úlohy nie sú ťažké, že ich dieťa postupne zvládne, že mu s úlohami pomôže, to ale neznamená, že rodič úlohy vypracuje za dieťa. Rodič dieťa pri práci vedie, vysvetľuje, ale na riešenie úlohy prichádza dieťa za postupného vedenia samo, tak si riešenie a výsledok úlohy lepšie zapamätá. Rodič dieťa za pokrok, úspech pochváli. Rodič by mal s dieťaťom pracovať v čase, kedy sa čo najviac sústredí. Keď je unavené a sústrediť pozornosť sa mu viditeľne nedarí, je lepšie nechať dieťa odpočinúť alebo sa pohybovo uvoľniť a potom sa k práci vrátiť. Striedaním činností napr. písania s čítaním sa predchádza únave a púta sa tak pozornosť, preto je lepšie prácu rozdeliť na kratšie úseky, ktoré sa striedajú po niekoľkých minútach, podľa toho ako sa dieťa na prácu sústredí . Rodič môže prispieť k zlepšeniu pozornosti aj zmenou pracovnej polohy. Pri práci by rodič nemal dieťa súriť a pracovať s dieťaťom by mal každý deň v približne v rovnakom čase. Je dobré, keď rodič naučí dieťa v rámci prípravy na vyučovanie aj systému v ukladaní pomôcok do školskej aktovky a vedie ho aj ku kontrole školskej aktovky ešte ráno pred odchodom do školy. Ak žiak má plánovací kalendár školských povinností a školských úloh, rodič by mal dieťaťu pomôcť naučiť sa organizovať si školské povinnosti podľa kalendára a postupovať v súlade s postupom učiteľa v škole.
Rodičia, ktorí sa svojim deťom snažia doma pomôcť a chcú podporiť snahu učiteľa pri výchove a vzdelávaní dieťaťa s poruchou pozornosti /a nielen s poruchou pozornosti, ale aj s inými špecifickými poruchami správania a učenia/, od učiteľov pri domácej príprave detí na vyučovanie potrebujú vedieť, čo od nich učitelia očakávajú. Učiteľ by mal byť pre rodičov ľahko dostupný a mal by sa k rodičom správať vnímavo a citlivo. Pre rodiča pri domácej príprave žiaka na vyučovanie je dôležité, aby učiteľ denne dohliadal na zaznamenanie domácich úloh do kalendára školských povinností resp. do zoznamu školských úloh.
Vhodné je, aby učiteľ rodičom v závere každého týždňa poslal správu o tom, ako dieťa počas týždňa pracovalo, aké pokroky urobilo, v čom bolo úspešné, na čom dieťa musí ešte popracovať, prípadne učiteľ upozorní rodičov na vzniknuté problémy. Rodič túto správu podpíše a tiež môže pripísať, ako dieťa pomáhalo doma s domácimi prácami, ako pracovalo pri domácich úloh, učiteľ i rodič získajú lepší obraz o dieťati. Je vhodné, ak sa rodič a učiteľ stretnú raz mesačne na konzultáciách a dohodnú si ďalší postup práce s dieťaťom.
Želám Ti veľmi veľa trpezlivosti a lásky, ktorú tak krásne svojmu vnúčikovi dávaš
ešte biofeedback aj môj malý má za sebou 20 sedení. Veľmi to pomáha naučiť sa sústredeniu, prvé sedenia boli také rozpačité a potom mu to šlo super, neurologička hovorila, že má výsledky lepšie ako niektoré deti bez akýchkoľvek porúch. A opäť sa nad tým zamýšľam, že aspoň zo 20 sedení by sa mu zišlo, len musím zistiť cenu, nie je to najlacnejší špás
Ďakujem za link, uložila som si ho. Tiež som si niečo vygooglila, ale v tých článkoch nikde nebolo tak jasne napísané, že treba byť pri učení s deťmi.
Ďakujem všetkým za rady a podporu. Poďakovanie za link v mojom predchádzajucom komentári patrilo slavii,chcela som to napísať ako odpoveď na jej príspevok,ale akosi mi to "ušlo"
rado sa stalo držte sa a daj občas vedieť ako sa vám darí
Dobrý deň, dievčence. Už je tomu viac ako rok, čo som Vás žiadala o radu. Teraz mám trochu času, chcela by som Vám teda oznámiť, čo je u nás nové. Mám už aj prváčku. Mala odklad pre hyperaktivitu a som rada, že ten odklad mala. Pomohlo to. Vnuk je tretiak, stále sa s ním treba učiť. Zdá sa, že to pochopil aj môj syn, učí sa s ním angličtinu. A ja ostatné. Teda nie každý predmet, on sa musí učiť len slovenčinu, matematiku a angličtinu. Ostatné ho zaujíma, to pochopí na hodine.Ale čo ho nezaujíma, to treba doňho vtĺkať.Bola som v škole na deň otvorených dverí, akurát mali matematiku.Len som zírala, ako ostatné deti vedia počítať spamäti do tsíc. On, keď má príklad napísaný, pod seba alebo vedľa seba spočíta. Ale v hlave si to nevie. Keď používa rozklad, tak sa zamotá, že potom ani nevie, čo vlastne mal spočítať. Takže rátanie do tisíc spamäti som vzdala a rátame spamäti tak do 20, ak má dobrú náladu, tak do 10. A do tisíc len veľmi jednoduché príklady. Veď raz aj tak bude používať kalkulačku. A násobilku ho učím takým systémom, ako som sa učila ja pred skoro 50 rokmi. Naučíme sa násobky 2,3,4 atď., už sme na šestke. A potom mu dávam príklady najprv porade a postupne preskakujeme a striedame. Keď sa s ním neučím, jemu to je jedno, či to vie, alebo nie. On sa ani nepoteší jednotke, ani ho netrápi pätorka. Škola je skrátka nutné zlo a záťaž.Kedysi sa mu podarilo doniesť 3 jednorky, tak som ho vystískala, pochválila. Potom som sa ho opýtala, či sa teší z toho, že doniesol jednotky. On mi na to odpovedal, že sa teší z doho, že sa teším ja. Nie z tých jednotiek.
Keď som bola na tom dni otvorených dverí,druhé deti už pracovali - opisovali z tabule a on stále hľadel von oknom. Keď som ho napomenula, tak sa spamätal. Ale namiesto 3 - ciferného čísla opísal len 2 - ciferné. Ako mohol mať dobrý výsledok?
Tak sa pomaly trápime.
Prajem Vám v Novom roku všetko dobré.
Ahoj! Mám doma druháka s poruchou pozornosti a trápime sa od 1. triedy. Som z toho zúfalá, lebo je to denno denný dril. Vidím na ňom, že sa trápi kvôli zlým známkam a najnovšie som vypozorovala u neho odpor k škole. Zháňam informácie kde sa dá a chcem skúsiť biofedbeck. Držím vám palce.
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Ahojte dievčatá. Vychovávam 8 a 6 ročné vnúčatá. Chlapec chodí do 2. triedy a má poruchu pozornosti.Hyperaktivita jednoznačne potvrdená nebola, je to tak na hranici.Nedokáže bez chyby opísať, vie, že mená sa píšu s veľkým písmenom, napíše malé. Niekedy dokáže "dlho rozmýšľať" aj nad príkladom 6+1. Nedokáže si sám písať domáce úlohy a učiť sa. S deťmi mi pomáhajú moje dospelé deti / ktoré niesú rodičmi vnúčat/ a problém je v tom, že od neho vyžadujú, aby bol samostatný. Keď bol prvák, syn mi vyčítal, že si s ním píšem úlohy, že to nedokáže sám a že nikdy nebude samostatný, že ho rozmaznávam...Pri písaní som mu doslova hovorila:šikmo, viac šikmo,začni oblúčik, pri písaní k,l,b -"krásnu lastovičku" apod. Teraz, keď už sa musia niečo aj naučiť - naposledy napr. vymenovať samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky, tak na mňa moje dospelé deti útočili, že sa to musí naučiť sám, no on si to len čítal, potom sa rozplakal, tak som sa to išla učiť s ním, rozdelili sme spoluhlásky na 4 časti, naučili sme sa 1. časť, keď to vedel, pochválila som ho, išli sme na daľšiu časť atď. Nehrešila som ho, keď nevedel, keď vedel, pochválila som ho. Netrvalo dlho a s malými chybičkami mu to išlo. Syn znovu na mňa útočil, že ho rozmaznávam, že nikdy nebude samostatný že s neho spravím debilka a pod. Ináč sa vo výchove s dcérou aj synom zhodneme, rešpektujeme. Len to učenie! Bola som na psychol. poradni poučená, že bude potrebovať osobitný prístup k učeniu. Myslím si, že aj keď ho naučím, ako sa učiť, mu pomôže a nemôžem ho nechať nad úlohami plakať, len mu ich sprotivím. Všimla som si, že pochvala/aj za maličkosť/ mu prospieva a povzbudí ho. Preto sa pýtam:učiť sa s ním? Viem, že keď bude nad knihami sedieť sám, bude rozmýšľať nad hocičím, len nie nad učením. Dávame mu aj opisovať text, aj vyrátať príklady, aby vedel pracovať aj samostatne, ale mu všetko ide lepšie, keď je niekto pri ňom. Učíte sa aj Vy s podobne "obdarovanými" deťmi? Čítala som na tejto stránke veľa príbehov, oproti ktorým ten môj sa zdá zanedbateľný, a isto máte niektoré viac skúseností a tak sa teším na Vaše názory. Ďakujem