reklama

Vyzivne

Pridal/a Sony1531 dňa 22. 05. 2017 - 22:23

reklama

Otázka používateľa
Sofia

Dobrý večer...potrebovala by som poradiť.z ex priateľom máme dcérku ma dva roky,priateľ snami nežije už pol roka,podal na súd o styk s dcérou a výživné,najal si právničku.ide o to že dcéru si chce bravat každý druhý víkend k sebe,raz býva u sestry,raz u kamaráta raz u mamy.nesuhlasim stým,nakoľko sa o dcéru nevie dobre postarať , nerozumie jej,nepozná jej režim a zvyky,súhlasím len zo stretávanim sa počas dňa na pár hodín.myslite že mám šancu uspieť ,dcéra by bola iba vystavená stresu,nakoľko je zvyknutá spávať iba somnou a c noci sa ešte budi. Ďalšia vec,päť mesiacov mi posielal 200e výživné,potom už len 100 mali sme dohodu len medzi sebou,zarobí mesačne 800 e,no ma na papieri iba minimálnu mzdu,mám šancu od neho dostať 150 e? Máme spoločnú hypotéku ktorú vôbec neplatí,ale odchádza z jeho uctu, z mojich peňazí (rodičovský príspevok+výživné)..ako sa môžem brániť? Ďakujem za odpoveď

Odpovedá
advokát Bános
Dobrý deň,
 pokiaľ s bývalým priateľom máte spoločný hypotekárny úver, na zmluve figurujete obaja ako dlžníci, potom banka je oprávnená od hociktorého z Vás rovnako žiadať splácanie hypotekárneho úveru. Ani dohoda medzi Vami, ani súdne rozhodnutie o vysporiadaní úveru,nie  záväzné pre banku (veriteľa). Na to, aby napr. mohol byť jeden spoludlžník z úverového vzťahu vyviazaný, je potrebný súhlas bankyČo sa týka osobnej starostlivosti o Vaše dieťa, v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa z určitých dôvodov nežijú v spoločnej domácnosti, je potrebné takisto upraviť ich práva a povinnosti k spoločnému maloletému dieťaťu. Súd pri riešení otázky, komu bude dieťa zverené do výchovy, starostlivo skúma, u ktorého rodiča sú lepšie predpoklady pre riadnu výchovu dieťaťa. Nestačí teda len zistenie výhodnosti prostredia z hľadiska hmotného zaopatrenia maloletého. Treba predovšetkým starostlivo skúmať aj kvalitu prostredia z morálneho hľadiska, či je rodič schopný zo svojho dieťaťa vychovať riadneho človeka. V zmysle tohto postupu dieťa obvykle zverítomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadnu výchovu. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnejstarostlivosti jedného z rodičov súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. 
Musím Vám pripomenúť, že pokiaľ sú obidvaja rodičia dieťaťa spôsobilí ho vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za predpokladu, že to musí byť v záujme dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní teda vždy prihliadne na najlepší záujem dieťaťa a maloleté dieťa zveríjednému z rodičov alebo môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorá podlieha schváleniu súdu. Pokiaľ sa nedokážete dohodnúť medzi sebou, bude rozhodnúť oosobnej starostlivosti dieťaťa ako aj o výške výživného súd. Súd pri rozhodovaní o výživnom neberie do úvahy len príjmy, ktoré povinný rodič preukáže, ale posudzujú sa i jeho majetkové pomery. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Výšku výživného teda ovplyvňuje nielen výška platu povinného rodiča ale najmä odôvodnené potreby detí, ich zdravotný stav, vek, štúdium, atď. Určenie výšky výživného teda závisí od viacerých skutočností a od aktuálneho stavu, lebo každý prípad je individuálny. Čo sa týka výšky výživného, slovenské zákony upravujú len tzv. minimálne výživné, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Výška minimálneho výživného tento rok je vo výške 27,13 EUR. Horná hranica nie je zákonom stanovená. V praxi však súdy spravidla určujú výživné vo výške 17 - 23 % z príjmu povinného rodiča, a to s ohľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Odporúčam Vám obrátiť sa na príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Úrad má k dispozícii opatrenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. V neskoršom súdnom procese pracovník úradu práce sociálnych vecí a rodiny by mohol byť v roli kolízneho opatrovníka veľmi dôležitý.
 JUDr. Róbert Bános,  advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne, Žiline, Dunajskej Strede a vo Vrábľoch   

reklama


reklama

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama