Niekedy minulý rok v lete sme sa zasa raz stretli celá rodina u našich. Aby ste vedeli - otec, sestra, brat a ja sme takí sranďáci, ktorí sa v kuse doberajú a chytajú za slovíčka, mama trochu vždy zaostáva, kým jej dojde, občas pohrozí, väčšinou zafrfle niečo v tom zmysle že "jaj, to sú zas tie vaše vtípky..." Ale vtedy sa skutočne vyznamenala a spôsobila všetkým riadne prekvapenie a obrovský výbuch smiechu. Bavili sme sa o kadečom, až nejako došlo ku konštatovaniu, že tu, v rodinnom dome, kam sa presťahovali, je aj vnútri akosi viac hmyzu, ako boli naši v byte zvyknutí.