Pán Vyskočil dobrý deň,
Keďže preukázateľne žijem s týmto typom človeka už takmer 20 rokov a bola by som v živote pokračovala aj naďalej, lebo ma dostal tam, kam vás manipulátor, tyran a despota dostať môže nebyť situácií, ktoré ma nejako zázračne zastavili a začala som pre asi 2 rokmi pátrať a našla som ... Dokonca si myslím, že som obeťou domáceho násilia (našťastie nie fyzického, ale psychického - čo si myslím, že je ešte horšie).
Najskôr som celé roky vysvetľovala, argumentovala, dokazovala, plakala, prosila a samozrejme sa donekonečna ospravedlňovala. Samozrejme, že som za všetko mohla ja (a aj som tomu takmer tých 20 rokov verila), samozrejme, že som sa nemohla sama stretávať ani s vlastnou rodinou (vždy a všade so mnou), o "káve" s kamarátkou ani nehovorím, ... No proste klasika ...
Takže som pochopila s kým mám tú česť a teraz nastal "boj" - vo mne - zostať - odísť ? Klasika = keď to bolo najhoršie, tak som bola pripravená na druhý deň buchnúť dverami, ale asi takýto človek vycíti, že "je zle" tak začne sekať dobrotu a potom sa scenár opakuje - je len otázkou času, čo zas urobíte, resp. neurobíte podľa jeho predstáv. Toto všetko už chápem ... Všade sa však píše, že manipulátor sa nezmení. Ale - pokiaľ ja sa budem správať sebavedome, nenechám sa vtiahnuť do jeho hry, budem si trvať "na svojom" - budem mať svoju hodnotu, svoju cenu a nepoľavím - aká je šanca na život s takýmto človekom ? Nezmení svoje správanie ani pod takouto zmenou "obete" ? Pretože aj napriek tejto osobnostnej odchýlke (asi to nazývam veľmi jemne) nie je tento človek kompaktne zlý (žiaľ len asi väčšine chýba naozajstný cit, empatia, ľudskosť v praobyčajnom zmysle slova).
Zvažujem či s ním zostať a investovať energiu do tohto vzťahu. Stálo ma to už totiž veľa, ale na druhej strane mi to veľa dalo - našla som samu seba, svoju hodnotu, poznám svoju cenu, zistila som, že som NIEKTO tak isto ako ON.
Bude teda k niečomu moja zmena ? Nebude to len nekonečný boj kto z koho ? Nebudem len donekonečna bojovať o svoje miesto a voľný pohyb? Budem môcť slobodne a voľne existovať - tak úplne normálne ? Pre mňa nastal už obrovský pokrok v tom, že bez výčitiek svedomia idem s kamrátkou na kávu bez toho, aby som prisšla domov skôr ako on, aby to nezistil, bez toho aby som mu to vopred oznámila, a tak podobne ...Náhodou som narazila na diskusiu http://nanicmama.sme.sk/psychologicka-poradna-ivan-vyskocil/ako-prezit-s-manipulatorom a to podnietilo k tejto otázke (diskusia je stará 2 roky, ale nie je tam už ďalej od autorky ako to dopadlo ...)
Dobrý deň,
V prvom rade Vám chcem prejaviť uznanie, že ste sa po 20 rokoch dopracovali k takémuto poznaniu. 20 rokov dôkazov, že nemáte na takýto pocit sily a rovnosti právo, lebo je vo Vás niečo nesprávne, nie je nikdy ľahké pretrhnúť.
Na Vašu otázku ale jednoznačne odpovedať neviem. Počul (nemal ale možnosť sledovať) som neraz o prípadoch, že si "tyran" našiel po rozpade vzťahu inú, s ktorou vychádzal. A je pravda, že zmena v systéme (t.j. jeden člen rodiny) ovplyvní zvyšok systému (t.j. ostatných členov). Lenže bez podrobného poznania prípadu nemôžem ani hádať, akým smerom. Niekto by začal sekať dobrotu a nebodaj sa nad sebou zamyslel a nebodaj (sci-fi scenár) by vyhľadal vlastnú terapiu, či začal si partnerku viac vážiť a zmenil správanie v tejto novej optike. Niekto by siahol po násilí pretože jeho stratégia bola zmarená a tak svoje ciele pre ktoré vyvinul nátlakové správanie musí zrealizovať inými metódami.
Z Vašich riadkov stále cítiť, že sa Vám z toho vzťahu von nechce. Máte ale na výber. On sa ako bytosť zrejme nezmení, prinajmenšom by som radil to neočakávať. Najreálnejší sa mi zdá obraz, že samotnou Vašou zmenou správania, tzn. že si začnete vytyčovať hranice, že si nenecháte znižovať hodnotu (neagresívnym spôsobom), že začnete vyjadrovať svoje potreby a trvať si na nich a pod. sa Vám môže podariť nanajvýš, že na Vás prestane mať dosah. Ľudia nad nami majú len toľko moci, koľko im dáme (z tej našej nad samým sebou). Keďže nie je prítomné ohrozenie zdravia či života, iba psychický tlak, viem si predstaviť takéto fungovanie. Ale príde mi to vyčerpávajúce a rozhodne nie ako blízky podporný vzťah, aký by pre seba asi každý človek chcel. Príde mi to veľmi kompromisné a javí sa mi, že stále ste jednou nohou "v tom" (odpustite úprimnosť). Čokoľvek by si však akýkoľvek odborník myslel, jediná pravda je to čo sa naozaj stane, a Vám ani nič iné neostáva, ako to skúsiť. Keby ste odišli teraz, myslím si, že by ste si vyčítali, že ste neskúsili všetko. Ak ostanete stáť tak ako ste, tiež asi k úplnej spokojnosti nedôjdete. Takže odporúčam skúsiť čo sa dá. A síce, párovú terapiu, bez ktorej sa hlbšia zmena u partnera, ani nový začiatok vo vzťahu, očakávať veľmi nedá. Ďalej konzultácie s ľuďmi ktorí pracujú so ženami v takejto situácii, či už si nájdete organizáciu vo svojom okolí, alebo využijete novú celoslovenskú linku, kde dostanete kvalitné služby: http://www.employment.gov.sk/sk/linka/. Toto odporúčam v každom prípade. Môžete s nimi aj pravidelne konzultovať vývin situácie a ďalší postup. A možno majú lepšie informácie o tom, ako sa také vzťahy zvyknú vyvíjať. Na podporu vlastnej emancipácie by mohla slúžiť Vaša vlastná psychoterapia. 20 rokov pod tlakom jednoducho neostane bez odtlačky. Dôvody, čo Vám v tejto premene bránilo 20 rokov budú pravdepodobne ďalšia téma ktorá sa tu dá riešiť. Ešte mám chuť Vám navrhnúť, aby ste občas zabudli na všetko čo ste zažili a zažívate, prestali riešiť a zasnívali si. O tom, ako by ste sa chcela citiť vo vzťahu. Zavrite oči, a jednoducho si skúste navodiť pocity, aké by ste vo vzťahu chcela mať. Ak sa to čo len trošku bude dariť, robte to často.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk
Komentáre
Dobry den,
sama píšete, že to je oproti dvadsiatim rokom celkom nové uvedomenie a robíte vlastne prvé krôčiky. Ja sa nesnažím Vám hľadať čo nedokážete, ale možnosti, ako by ste to čo chcete a potrebujete mohla nájsť lepšie, ľahšie, rýchlejšie. Tak prosím čítajte aj moje riadky.
Čo sa stane uvidíte jedine ak skúsite byť vo vzťahu sama za seba tak aby ste boli spokojná a nevydieraná. Možno sa uvedomí možno nie. Možno hocičo medzi tým (vrátane možnosti odchodu). Predvídať to neviem, viem len upozorniť že vaša zmena zmení vaše interakcie. Obávam sa, že je asi nezlučiteľné báť sa aby ma partner neopustil a chovať sa k nemu slobodne. Konať v strachu nie je slobodné. Ale riskovať že sa to stane je ťažké vždy. Otázne je, čo je pre nás väčšia priorita. To čo môžete spraviť vždy a všade, keď niečo výrazne meníte, je hovoriť o tom. Informovať o tom, čo meníte, ako meníte, a dotyčnému zrozumiteľne (bez napádania) aj prečo meníte. Zníži sa tak šanca, že to bude chápať ako opúšťanie, zradu, alebo čokoľvek negatívne. Veď vy predsa to robíte lebo chcete s ním mať pekný láskyplný vzájomne podporný vzťah, nie? To sú pekné dôvody a tomu sa ťažko odoláva:).
A áno, nezmení to jeho, ale to ako bude s vami interagovať sa zmení lebo ak ste odlišná, nemôže s vami jednať rovnako. Dúfam, že to je trochu odpoveď na prvý odsek Vášho príspevku. Nevravím ale, že to nemôže viesť k tomu aby si on niečo uvedomil. Zdá sa mi to ale menej pravdepodobné bez ďalšej podpory vášho vzťahu alebo aspoň posilnenia Vás samej (preto návrh konzultácií s linkou či terapeutom). Budem Vám držať palce, aby to bol Váš scenár. S pozdravom, Ivan Vyskočil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vďaka pán Vyskočil,
asi som sa nevyjadrila správne, nemyslela som to tak - a ani som to tak nepochopila, že ste mi povedali, že to bez pomoci terapeuta, linky a pod. nedokážem - pochopila som to presne tak, že je to pre mňa možnosť, cesta ...
Áno a máte celkom pravdu v tom, že manžel zmenu môjho správania berie ako niečo nepochopiteľné, prečo odrazu ... ? Čo nebolo doteraz v poriadku - jednoducho to nechápe, že sa mi tak ako doteraz žiť už nepáči . Jednoducho tomu nerozumie, tých pokojných rozhovorov som s ním už viedla niekoľko ... takže pokračujeme ďalej 
Isté je, že chcem zmenu, a nechcem z toho vzťahu odísť len tak ... ale ak sa budem snažiť len ja, asi to povedie len k jednému záveru ...
Ďakujem za cenné rady .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý deň pán Vyskočil,
tak prešiel mesiac - sviatky, dlhodobejšie pracovné voľno, kedy sme boli všetci spolu - no nevychádzam u údivu - absolútne pokojná atmosféra, starostlivosť a pozornosť manžela voči mne a deťom nemá konca - to bol síce vždy, ale tak aby to vyhovovalo jemu - teraz tak, aby sme boli spokojní my. Uvidíme koľko to vydrží - samozrejme že sa snažím aj ja reagovať pokojne, nehľadať za všetkým nejaké postranné úmysly a pod.
Začínam mať však iný problém - počas celého manželstva som nepoznala čo je to žiarlivosť (ak sa aj kamarátky sťažovali, že žiarlia a možno aj bezdôvodne, len to nevedia ovládať) - absolútne mi to nič nehovorilo, absolútne som manželovi verila - čo je podľa mňa normálne a samozrejmé. Pravdou je, že mi manžel nedával ani dôvod na takéto myšlienky, hoci pracuje v prostredí, kde má okolo seba množstvo mladších žien - nič to so mnou nerobilo ... Až teda po tých záležitostiach a situáciách, kedy som si uvedomila veci o ktorých som vám písala predtým
Teraz manžel dosť upravil svoju postavu (ja sa o seba dostatočne starám aj po fyzickej stránke) a neustále sa ma vypytuje ako vyzerá, koľko schudol, ako to vidno ... No musím sa parádne ovládať ... Pri rôznych príležitostiach spomenie kolegyne ako si to všimli, ako je oblečený, ako vonia (samozrejme že som sa vždy starala aby dobre vyzeral, kozmetiku som mu kupovala ja - záležalo mi na tom, aby dobre vyzeral - je to predsa moja vizitka) - hovorí, že ma pred nimi vždy pochváli, že to je moja "práca", ale mne tieto reči vadia a sú príčinou mojich dúfam, že iba domnienok - aj keď niečo poviem pri takejto konverzácii, tak ma muž zahriakne že sa správam ako starnúca žiarlivá žena a že už mi nič nepovie - ja to však vnímam tak, že sa predomnou chváli, aký je "žiadúci" akú má ešte pozornosť.
Chápem, že mu imponuje pozornosť mladých dievčat (ktoré sú vo veku jeho dcéry), ale to neznamená, že ma o tom musí informovať - čo som mu aj povedala, ale pre mňa to už nie je to čo predtým. Snažím sa to popierať v hlave, ale nejde to. Absolútne nechápem, kde sa to vzalo - keď bolo manželstvo "nanič" mi to nevadilo, dokonca som si v tých najhorších rokoch želala aby si niekoho našiel a odišiel (čo sa nestalo) a teraz, keď sa to možno bude dať nejako žiť som ako naozaj stará žiarliva baba .... Čo s tým ? Možno to vzniklo tým, že verím v "znovuzrodenie manželstva" a nechcem oň prísť, možno som si uvedomila, že rozchod nie je až taký nereálny či už z mojej alebo jeho strany ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj ex bol naozaj ten ukážkový typ tyraná a predsa teraz žije v spokojnom manželstve. Sú veľmi podobní, rovnako sa obliekajú, ona je taká podriadená ale nemyslím to v zlom, ako keby na neho pozerala ako na niečo viac. Ja s ňou vychádzam dobre a rozprávali sme sa o tom a jej nikdy žiaden taký výstup neurobil ako mne. Raz mi vykričal že ma skrotí, že mi z tých mojich oči to zlomí - neviem zrejme v nich videl niečo čo vidieť nechcel a potreboval ma zlomiť. Možno to vôbec nie je ako tvoj príbeh len som chcela dať spätnu väzbu na to že taký človek môže naozaj žiť s inou aj celkom v pohode.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj,
ďakujem. Ako dlho trval tvoj vzťah ? môj teda dosť dlho ... Nuž ukážkové je pre každého asi niečo iné, Presne to asi v čom žijeme považujeme za ukážkové 
Podobní myslíš vzhľadovo-fyzicky alebo povahovo. Keby povahovo, to by asi nešlo si myslím 
. Pokiaľ na neho pozerá ako na niečo "viac" tak to si viem predstaviť, že to funguje. Veď v tom je celý pes zakopaný - nechcieť byť pri takomto človeku rovnocenný partner, ale vzhliadať k nemu a uznávať ho. A to sa nie vždy dá. Pravdaže človek si musí partnera vážiť a uznávať ho, ale iným spôsobom ako to vyžadujú títo ľudia - a to sa nie vždy dá, Teda dá sa to dovtedy, pokiaľ sa ti nerozsvieti alebo ti to nevadí - pokiaľ je žena tak nastavená, že jej to vyhovuje, tak tie vzťahy fungujú.
U mňa je ten problém, že ak pominiem "tieto maniere" tak je to ukážkový chlap. Len čo z toho ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak, bol super otec a dobrý nebyť toho čo sa dialo inak, 10 rokov sme boli spolu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem pán Vyskočil,
nie je na mieste ospravedlnenie za úprimnosť - tú som naopak očakávala. Nerozumiem celkom dobre ale jednej veci - na jednej strane hovoríte že zmena jedného článku systému (ja) môže vyvolať zmenu systému (manžela) - že niekto (tyran) sa buď zmení - zmení svoje správanie pod vplyvom zmeny partnera (mňa) alebo nasadí ešte tvrdšie údery, na druhej strane však hovoríte, že takýto človek sa ako bytosť nezmení - resp. že to nemám očakávať - znamená to, že podstata zostane, ale dokázal by sa ovládať a korigovať svoje správanie ?
Máte pravdu, neustále skúšam čo sa dá, či sa zmení - lebo ako som povedala, keď sme "v pohode" je to super chlap - ale nateraz neviem, či iba v tedy, keď nič nechcem, nenalieham, ... Musím ešte vyskúšať presne tú druhú polohu - "trvať si na svojom" ( samozrejme v medziach normálneho vzťahu, nie prehnane trvať na blbostiach, len aby som si niečo dokazovala). Presne preto som ešte z tohto vzťahu neodišla, pretože som ešte nevyskúšala "všetko" - po tých rokoch to ide veľmi, veľmi pomaly, ale manžel sa myslím v niektorých prípadoch tiež nestačí diviť - nepozná ma v tejto polohe a teraz neviem, či to iba hrá alebo si naozaj uvedomil niektoré veci a tiež pochopil, že veci, ktoré robil, na čom trval, ako sa správal neboli ok... Neviem ... Je možné, že by ho však moja zmena primäla k odchodu - prestane ho to baviť žiť v normálnom vzťahu ?
Nuž a v neposlednom rade som neodišla preto, lebo sa mi naozaj nepáči predstava, že by to s ním niektorej inej vyšlo ... (osobne si myslím, že by to určite vyšlo tak isto "hlúpej" ako ja, pokiaľ by si to neuvedomila alebo presne opačnej - ktorá by si nenechala tie jeho maniere - ale s takou by asi zase nevydržal typ môjho muža, alebo a čo by bolo pre mňa najhoršie, že ja by som ho "vycvičila", on by si uvedomil chyby, ktoré pri mne robila a pri inej by sa viac ovládal, kontroloval ... - čo si o tom myslíte ?)
Takže myslíte, že mám pred sebou ešte dlhú cestu k svojej premene - k nájdeniu svojho JA ? Toto moje uvedomenie je iba začiatok a nezvládnem to sama ???
... a párová terapia ? Naozaj neviem ako by som na niečo také muža dostala - žiaľ je to "topšéf", ktorý je zvyknutý riadiť a nie sa nechať riadiť ... Preto som sa rozhodla najskôr začať u seba a dúfať, že moja zmena spôsobí jeho zmenu - len neviem, či moja zmena nespôsobí jeho odchod ...