Príspevky (Blogy)

Presne pred rokom 6.

- Tak ideme na to – vytrhol ma z myšlienok Otto a pokrútil pomaly prsteňom – zdá sa, že budeme mať šťastie. Skúste teraz vy, aby som vás zbytočne netrýznil.

Pokrútila som kúskom zlata a on sa pohol správnym smerom. Napriek úspechu som sa snažila hľadieť inam.

- Super! Zvyšok dokončím aj sám – prebral za mňa poslednú, najnáročnejšiu etapu cez krvácajúci necht a víťazoslávne mi podával neporušený, drahý kov.

Chcela som ho vopchať do vrecka nohavíc, no na poslednú chvíľu som si ho predsa len nastokla na voľný ukazovák ľavej ruky. Dúfajúc, že nepokúšam čerta.

A som doma - ja a moja histamínová int.

Tak skončil čas môjho pobytu a ja som prišla domov. Až doma som si uvedomila že som si tie kúpele naozaj užívala a hned včera ráno som sa zľakla  či som nezaspala na procedúru, takže ešte by som vedela aj pokračovať.

Presne pred rokom 5.

Sadla som si do chodby medzi príjem a čakáreň. Tak, aby som rozumela hlasu z reproduktora, ktorý vyvolával nahlásených zranených, či už pred či po zákroku. Mierne zneistená som sledovala pomaly sa meniacu farbu môjho obväzu. Zo snehobielej prechádzala do sýtočervenej. Ako matematický doplnok farebnej zmeny v tvári. Najprv som sa pridŕžala slov sanitára, ktorými sa so mnou lúčil, keď odchádzal.

Presne pred rokom 4.

Kolega zodpovedný za riadenie vozidla si sadol za volant, ten druhý ku mne. Najprv si do protokolu zapísal požadované údaje poistenca.

- Kam vlastne mierime? - vyzvedala som, akonáhle odložil papiere a vrátil mi kartičku.

- Vezieme vás do Kliniky RDI. Boli ste tam už niekedy?

- Našťastie, doteraz nikdy. Ale šťastie ma dnes nadobro opustilo – odvetila som a začala opäť nahlas a zhlboka predýchavať.

- Je vám zle? - pozrel na mňa znepokojene.

Presne pred rokom 3.

Pravdupovediac, do onoho dňa som si myslela, že záchranári sedia o kúsok ďalej od školy. No i tak dobre, že šla so mnou. Po vchod som dobehla po vlastných. Niežeby som bola hrdina, na nohách ma držal a vpred hnal iba šok dopovaný adrenalínom. Nahovárala som si, že záchranári zastavia krvácanie. Odborne ošetria a obviažu ranu. Ako jedinú potrebnú, poúrazovú záležitosť. Len to by tam i nejakí tí záchranári museli byť. Dvere so známym znakom nás nevpustili dnu a dokaličený prst nefungoval ako univerzálny kľúč v románoch skúsenejších autorov.

- Čo teraz? - otočila som sa nervózne ku kolegyni, tá prenikavá bolesť sa pomaly nedala vydržať – si si istá? Stojíme pred správnymi dverami?

Desať zásadných zistení o deťoch a materstve

Zachovať si zdravý rozum a odstup je základom každej snahy o prežitie rodičovstva, tak ak máte pocit, že potrebujete dodať energiu, tak sa trochu zasmejte, nie ste v tom sami.

spomienky... ?

Pomaly bude rok. Rok od konca životnej cesty mojej drahej mamy. Statočnej, pracovitej, múdrej, vyhranenej, s jasnými predstavami o životných hodnotách a fungovaní sveta. Mala na všetko svoj názor, vedela poradiť, nebála sa noviniek, ani spoločenských zmien.

Jednoducho, patrila medzi „neohrozený druh“.

Až kým... kým ju do pazúrov nezdrapil nádor mozgu... zo dňa na deň, bez ohlásenia, bez zľutovania... Pomaly vykrádal jej telo a dušu... kým z nej ostala nehybná bezvládna hmota... moja drahá krásna mama...

Zúfalo sme všetci hľadali cesty, spôsoby, možnosti pomoci, záchrany ... do posledných chvíľ sme verili... aspoň na vozíku. Čo na tom? Hlavne, že bude s nami. Veď, ako bez nej? Zajtra ani slnko nevyjde... BEZ NEJ!!! ...

Presne pred rokom 2.

Po výdatnom obede sa partia futbalistov svižne zdvihla od stola a prv než im niekto stihol vôbec niečo povedať, iba skupinovo zaručali:

- Ideme do telocvične! - a zmizli ako gáfor.

Niekoľko dievčat sa rozhodlo prevetrať si hlavy na dvore, nuž som si natiahla bundu, obula čižmy a obrátila sa ku kolegyni so slovami:

- Nechaj tak, idem ja.

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.