Čírou náhodou som natrafila na túto stránku a,priznám sa, hneď ma zaujala po prvom príspevku v kategórii Manžel na odstrel. Som už síce "zrelá dáma" (aké hrozné je toto uvedomenie si pojmu zrelá), takže mnohé príspevky a reakcie mi pripomenuli mnohé radostné, ale aj tie bolestivé chvíle, ktoré som v živote zažila.
Milé Žienky, čítam stránku dosť pravidelne aj keď sa neprihlásim. Dnes som "tu" po dlhšom čase, všetkých vás zdravím. V našom malom mestečku sa teraz žije problémom, ktorý sa volá spaľovňa nebezpečného odpadu.Mala by vyrásť v priemyselnej zóne(ani sa presne nevie, kde to je).Tento problém je široký a ani neviem z ktorej strany by som začala. Takže nezačnem zo žiadnej, ale chcem poprosiť: Žienky, ktoré bývate v Šali,alebo niekde v blízkosti nejakej spaľovne, či už KO alebo NO, prosím napíšte ako sa Vám žije v blízkosti spaľovne, aký vplyv má na okolie, stojí blízko obytnej zóny?
Sedím si v práci, okná kancelárie otvorené dokorán, dnu prúdi slniečko a čerstvý vzduch. Budova, v ktorej máme kancelárie je stará, má tri dvorčeky a tá naša kancelária má okná na jeden z týchto dvorčekov. Som tu sama, pretože kolegyňa má dovolenku. Hoci je to pani vo veku mojej mamy, mám ju rada, pretože ma vždy pobaví svojími príbehmi a výrokmi.
dievcata, Katarina je od vcera v nemocnici. asi babatko je nedostatocne vyzivovane. posielajte jej, prosim pozitivnu energiu, nech vsetko dobre dopadne. dakujem.
Štvrtové popoludnie a ja mám pocit, že je piatok. Od nedele som sama len so Zlatikom. detičky zobrala ich krstná s rodinou nadýchať sa čerstvého vzduchu. Je profesorka, má milučkú puberťiačku dcérku a dobrého manžela. Deťom bude určite dobre. Som človek nedochvíľny, stále nestíham Všetci , čo ma poznajú, tak vedia, že ak poviem že o smiedmej sme u nich, tak skor ako o pol osmej ma ani nemusia čakať
Ahojte babenky, pred 2 mesiacmi som sem prvy krát písala (neviem ako dalej), mesiac na to tiež(drogy a nevera).Už pár dní tu čítam rôzne príspevky ako sa niektorým z Vás vzťah podarilo zachrániť a ďalším zas nie.
Potrebujem sa vyrozprávať, tak dúfam, že to nikomu nebude vadiť.
Moja najmladšia dva a pol ročná krásavica, napriek nejakej "smiešnej" piatej chorobe je plná energie aj za mňa. Momentálne si vymyslela úžasnú zábavu. Vyšplhá sa na zábradlí pri schodoch na predposlednú dosku a začne kričať na svojho veľkého brata "Matúšš pomóč, poď ma záchániť." No koniec, neviem či ju mám urýchlene ratovať, alebo sa rehliť, alebo plakať pri predstave čo sa môže stať, alebo načapať na zadok. Z môjho úžasu ma veľkú srandu, okamžite tam vylezie znova. Skúšam len odpútať pozornosť, vymyslieť inú zábavu, aj vysvetliť čo by sa mohlo stať ...
Som už síce "zrelá dáma" (aké hrozné je toto uvedomenie si pojmu zrelá), takže mnohé príspevky a reakcie mi pripomenuli mnohé radostné, ale aj tie bolestivé chvíle, ktoré som v živote zažila.
