O fašiangoch u nás som sa už čo to dozvedela dávnejšie. Okrem iného, že v zime bolo menej pracovných povinností, viac času na zábavu, bolo sa treba zohriať, dopriať si, rozveseliť sa ... v tej tme. Aj to, že v závere zimy, boli fašiangy, v Čechám zas masopust spojené aj s hodovaním. Bolo treba spotrebovať zásoby mäsa, výrobkov z jesenných zabíjačiek, však aby sa v teple nepokazilo ...
Práve máme prázdniny, tzv.fašiangové. Nič sme na ne neplánovali, lebo sme kedysi nevedeli, či Michael bude ešte muzikálne aktívny a či ho už konečne postihne mutovanie.
Ráno 6:50 zapípal mobil. Pomyslela som si: kto z rodičov nevie vydržať aspoň do ôsmej? No mýlila som sa. Kolegýňa mi narýchlo oznamovala, že v noci vracala, a tak sa uvidíme až po prázdninách. Namiesto nej mi počas obeda prišla vypomôcť šéfka. Keby som vopred vedela, že mi zostane 5 a 1/2 dieťaťa, tak ani nemusí prísť. Ale aspoň sa s nami podelila o novoty z Afriky.
Tato so skoro trojročným Vilkom išli na nákup potravín. Ako to už pri takýchto príležitostiach býva, Vilko si do košíka prihodil niečo naviac. Dva balíky chrumiek. Veď ktorému dieťaťu by nechutili?
Tato sa rozhodol zasiahnuť a vyhlásil, že iba jeden balík môžu kúpiť.
Vtedy sa Vilko na neho rozhorčene pozrel a vyhlásil: "A maminke nič?????"
Slniečko nás pomaly preberá k životu. Len ta zimná letargia, nás možno tak skoro neopustí. Čo keby sme si ju s láskou dopriali ako tie naše mačacie hviezdy.
K tejto úvahe som sa dostala po tom, ako sme sa bavili o stravovaní.
Jasné.
Zasa hrnce.
Docela ma zaujal fakt o tom, prečo niekto môže zjesť hocikoľko.
Často sa mi totiž stáva, že hocikoľko je pre niekoho priveľa, pre druhého primálo. Niekto sa trápi s rožkom na raňajky a niekto zdvihne obočie pri pojme dva rožky a dodá k tomu "LEN?".
Jedenie, stravovanie, téma tak obsiahla, mne dôverne známa a hlavne nezvládnutá. Na to moje má veľký vplyv závislosť na sladkom, hlavne čokoláde, od mala, zajedanie všetkých emócii, šiesty rok bezlepková strava, ale aj práca z domu, či (ne)systém hurá vo všetkom, teda aj v jedení. Preto keď som narazila na tému vedomé stravovanie, bolo jasné, že je to pre mňa, aj keď zďaleka nie o mne.
Už aby začala cyklo sezóna, lebo nejak sa tak nechávam valcovať módou v poslednej dobe. To keď bude teplo na bicykel, budem riešiť, či mi cyklogate ladia s dressom a prilbou, ale teraz ... teraz som sa nechala unášať vodami casual wardrobe.
Deň piaty, rozlúčkový, keď sme v predošlý deň na stanici U3 zazreli veľkoplošnú reklamu na Dungeon, sľúbila som Michaelovi, že si ešte raz a dôkladnejšie preštudujem informácie ku nemu na internete.
Len ta zimná letargia, nás možno tak skoro neopustí. Čo keby sme si ju s láskou dopriali ako tie naše mačacie hviezdy. 
