Deň piaty, rozlúčkový, keď sme v predošlý deň na stanici U3 zazreli veľkoplošnú reklamu na Dungeon, sľúbila som Michaelovi, že si ešte raz a dôkladnejšie preštudujem informácie ku nemu na internete.
Poslednú noc pred cestou som viac-menej prebdela. Budík som síce nastavila na 4:20 (veď inak sa ani nedalo), ale kľudne som ho mohla nechať odpočívať, keď už som to ja nedokázala. No aspoň sme na stanicu dorazili načas. Po Norimberg nám dokonca patrilo celé kupé, čo využil predovšetkým Michael a na voľných sedadlách trochu dospal krátku noc. Ja som iba kde-tu podriemkavala, niekto predsa musel držať stráž!
