Hamburg

Deň piaty, rozlúčkový

Keď sme v predošlý deň na stanici U3 zazreli veľkoplošnú reklamu na Dungeon, sľúbila som Michaelovi, že si ešte raz a dôkladnejšie preštudujem informácie ku nemu na internete. Niečo sa mi marilo, že deťom sa návšteva neodporúča, nepamätala som si však spodnú vekovú hranicu. Takisto som plánovala skontrolovať cenu, aby som nezostala neskôr stáť pred pokladňou s otvorenými ústami. Tá reklama bola vlastne vnuknutím dobrej víly, bo pôvodne som túto hamburskú atrakciu z programu návštev vylúčila. Ako nevhodnú pre juniora.

Poslednú noc pred cestou som viac-menej prebdela. Budík som síce nastavila na 4:20 (veď inak sa ani nedalo), ale kľudne som ho mohla nechať odpočívať, keď už som to ja nedokázala. No aspoň sme na stanicu dorazili načas. Po Norimberg nám dokonca patrilo celé kupé, čo využil predovšetkým Michael a na voľných sedadlách trochu dospal krátku noc. Ja som iba kde-tu podriemkavala, niekto predsa musel držať stráž!