Príspevky (Blogy)

Možno to poznáte.

Klasický scenár.

Ráno sa zobudíte celé bez seba, že koľko vecí treba urobiť. Tu zavolať, tam skočiť, to nájsť, hento zistiť. A potom sa posadíte k tomu, čo treba povybavovať a ... už je koniec pracovného dňa a vám ešte stále trčí na stole šálka od raňajšej kávy či čaju a povinnosti od rána tiež. Niečo ste spravili, ale stále to je také .... nie všetko, respektíve ako písava Kamila „nič po mne nie je vidieť“.

Asi nie som sama, čo si neustálymi obavami komplikuje život. Furt skúmam, či to alebo ono je dobré. Či som to nemohla urobiť lepšie. Povedať trefnejšie.

Veľmi sa to prejavuje napríklad pri komunikácii v zahraničí. Kedysi, keď som potrebovala, tak som sa proste dohodla.

Dnes mám obavy povedať nahlas čokoľvek v akomkoľvek jazyku. Stále mám pocit, že manžel a teraz už aj syn to povedia lepšie, správnejšie. Gramaticky správne. A hlavne tá výslovnosť. No nepoviem radšej nič.

15. septembra 2018 sa konal Svetový deň upratovania. Nie taký klasický, kedy si upracete svoj byt či dom, ale v takom to vnímaní ... upratať v prírode to, čo človek po sebe nechal.  Nezapojila som sa. Jednak preto, lebo v Trenčíne sa to neorganizovalo, ale hlavne druhák som o tom nevedela. Ja som totiž cez víkendy čo najviac off line. A tretiak? Tretiak som mala iný program, o tom ešte napíšem. Cyklistické závody na Slovensku predsa musím okomentovať.

Jedna z najlepších vecí, ktoré mi dala stredná škola je STROJOPIS, a to 10 prstová metóda bez potreby používania zraku. Dnes reorganizujeme mládeži izby a padol mi zrak na Danielovu novú mechanickú klávesnicu. Reku synu, ty si aký vybavený? Je to jeho najnovší kúsok v počítačovej zostave. Ukázal mi ako to funguje. Zlatý môj, takto sme sa my učili písať v škole... Mechanická klávesnica písacieho stroja, ruky ukryté pod vreckovkou a ideš... Nauč sa to, je to dobrá vec.

Človek sám seba nevytvára. Človek len objavuje, čo doňho bolo vložené. Že mi v hrudi bije srdce tuláka som objavila pradávno. V okamihoch nostalgie, smútku či prázdnoty ma to vždy hnalo von, na kopec a hlavne do vetra. Nájde sa tam aj túžba po dobrodružstve, guráž a rozhodne som za bláznovstvo! Ale niekde mi svieti STOPka. Napríklad v hore. Tam ma isto chce všetko zožrať. Každé zviera na mňa čaká, aby si zgustlo a hlavne medvede.

Dnes po ránu, po tom čo som sa s ťažkou biedou na druhýkrat vytrepala z postele, ani nejdem písať v akú dobu, som zakopla o tento článok Mať deti nie je povinnosť.