Píšeme si už štvrtý rok. Nazbierali sme už takmer dvesto strán veršov, ktoré archivujem, prepisujem z sms a kopírujem z chatu. Už som mu ako darček spravila jednu knižku, na druhej pracujem. Chcem sa len tak podeliť o svoje šťastie, že som našla sparing partnera na svoje somariny a preto už dlhšie nepíšem svoje divoké blogy. Kto chcete, prečítajte si kúsok, ozaj len kúsok našej komunikácie.
No ja neviem.
V akom veku sa začína prejavovať Alzheimerova choroba?
Nie je na sklerózu u mňa priskoro?
Alebo je to choroba šialených kráv? ... zas až tak prudko veľa hovädzieho som nepojedla, našťastie býva drahšie ako kuracie a aj ho je treba dlhšie variť a to my leňosi ...
Títo chlapi...nie nadarmo sa hovorí, že sú ješitnejší ako my ženy. Pozorujem to už dávnejšie, teda, aby som bola konkrétna, odkedy mám syna.
Už ako škôlkár sa dievkám páčil. Kedže začal škôlku navštevovať cca v roku a pol, keď už chodil a nenosil plienky, mali ho staršie dievčatá za živú bábiku. Nosili ho a on nariekal...
Takže keď som už zvolila túto rubriku, začnem asi takto. Ja, skoro dokonalá (starena) som sa vybrala v piatok za priateľom na Chopok. Tam si užívame prírodu, radosti a tak, no, pikantné podrobnosti rozpisovať nejdem. Priateľ tam obsluhuje lanovku, a takto v piatky, keď treba, tak sa ťahá, pokiaľ sa nazbiera viac ľudí. Čo čert nechcel, tento piatok sme tam trčali takmer do jedenástej večer, pretože sa na Chopok vybrala zrejme celá záplava "Fraštákov", kto nevie, Hlohovcu sa vraj kedysi hovorilo Frašták.
Zas nespím, ale to sa nesťažujem. Tak vám aspoň napíšem.
Dnes som bola s mamou doma, lebo je momentálne imobilná, potom na 15,00 prišla kamoška na návštevu a zakrátko prišiel ocino z túry. Tak som pozvala Lucku do pubu (neďalekého) a ona si dala malú kofolu a ja minerálku.
Potom sme išli k nim a tam som bola do 17,00.
Ja som človek, ktorý zabudne na zlé čo mu spôsobili iní. Som človek, ktorý často chce vidieť u ľudí len dobré vlastnosti. Som človek, ktorý sa snaží pochopiť. Som človek, ktorý verí, že v dobrom sa dá vyjsť s každým.
O pár týždňov to bude už rok čo som pridala môj prvý príspevok o tom ako to všetko celé u mňa začalo. Teraz by som chcela nadviazať a pokračovať ako to všetko dopadlo. No a ako to vlastne všetko dopadlo? Prekvapivo,krásne a spoločne. Alžbetka má v stredu jeden rok a ja už necítim úzkosť keď si predstavím ako to všetko zvládnem,vlastne nemám čas ju mať pretože jeden deň strieda druhý a všetko ubieha takou rýchlosťou že to nestíham registrovať.
