Dajme si niečo na odľahčenie tém, ktoré tu riešia problémy. S deťmi je síce dosť starostí, ale čo si budeme hovoriť viac je radostí.
Najskôr dám zopár výrokov mojich detí, čo si spomeniem, ale mám v pc aj zbierku od kolegov v mailoch, tak doplním.
Mam obovsky problem ale začnem od začiatku. Kedysi davno pred niekolkymi rokmi som bol strašny sukničkar ale spametal som sa a nechal som to zasebou. Moje vstahy nevydržali dlhšie než 3 mesiace. Po niejakej dobe čo osm už neriešil žiadne dievčata som spoznal Ivi. Zakladny inštinkt mi vravel aby osm ju zbalil. Stalo sa a už na tretom rande osm snou chodil. Ivka predomnou mala len jedneho chalana s ktorym chodila par mesiacou ale vobec nanu nemal čas. Takže aj to bolo o dovod viac že po skončeni svojho vstahu hned začala somnou.
Hlásim sa po takmer štyroch rokoch. Moje milé deti povyrástli a z malých nezbedníkov sa stali papuľnatí puberťáci. Syn je na začiatku a s dcérou nám to trieska jedna radosť. Keď som si včera prečítala svoj starší príspevok, priznám sa, bolo mi to smiešne. Presne v duchu vety: malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.
Cestou života človeka sprevádza zopár omylov.
Niektoré sú ľahkého charakteru ( kto povedal, že biele ponožky nepatria do sandálok?) a niektoré priam životne dôležitého ( ten chlap sa URČITE zmení!).
Cesta autom,Trenčín- Električná(kto pozná), môj 6ročný syn- prvák, číta čo vidí sa pýta : Čo to znamená 69?S mužom pozrieme na seba, napokon vykokcem: číslo domu, my máme 85,ony 69.Zdalo sa mi to ako dobré vysvetlenie a syn na to: Tak aj my si ho dajme do srdiečka!
Tak som dnes, milé dievčatá, taká pyšná!
V Žiline sa konalo vyhodnotenie Najlepší športovci Žiliny za rok 2012, pekná akcia v Mestskom divadle.
A ja som tam tlieskala hneď dvom mne blízkym ľuďom!
Tak dámy ... myslím, že nie veľa pánov, ale ak treba oslovenie ... a páni!
Je to tu. Bez jedinej prikrášľujúcej veci, jediného optimizmu v teplú jar a navzdory -5 stupňom čo ma dnes ráno fackali behom na autobus... môžem bez výčitiek svedomia napísať ... ide jar!
