Keď som mala tri roky, posadili ma prvýkrát na stoličku u detskej holičky....Ten des, čo som zažila z nepoznaného....uuuuf. Strihala moje prvé plavé pramienky....
Keďže som nikdy nič také ešte nezažila, revala som ako tur. Mojej mamke ktosi poradil, aby som mala pevné husté vlasy, treba ma často strihať. Od toho dňa som to zažívala často...niekoľkokrát do roka a revala vždy o dušu.
Milé moje naničmamy,
na úvod mi dovoľte, aby som všetkým Vám zaželala všetko najlepšie k nášmu sviatku žien.
Ako nadpis môjho príspevku naznačuje, dnes som videla samu seba na internete v úlohe matky a zježili sa mi vlasy. Zas to malo aj svoje plus, moje riedky vlasy zrazu dostali parány objem.
Skúsenosť učí – príčina a následok nepustí, každá reakcia vyvoláva rovnako silnú, opačne orientovanú reakciu – a tak sa z prostorekých a pravdovravných deťúreniec stávajú časom v tom lepšom prípade kreatívci, ktorým by fantáziu mohli závidieť Ezop, Andersen aj bratia Grimmovci spolu s Dobšinským. V tom „pokročilejšom“ (nechcem rovno písať, že horšom) štádiu – najmä ak začne úradovať už aj puberta – sú z nich pravzory tých najhrdinskejších partizánov.
Pozn. aut.: Denno denne sme niekým/niečím učení, čo má ako vyzerať. A potom zistíme, že v skutočnosti to tak nieje . Tak sa pohodlne usadte a berte veci s nadhľadom. Predstavenie začína.
-------------------------------------------------------------------------
Žienky, potrebujem trošku povzbudiť. V pondelok ideme prerábať bytové jadro, kuchyňu a chodbu - čiže polovicu bytu. Napriek tomu že sme si nič nenechali na poslednú chvíľku a s prípravami sme začali 2 mesiace dopredu, nejako mi nič nevychádza. O pár dní začíname, stále mi neprišiel obklad, dlažba, umývadlá, batérie....vraj to príde 7.3. Pred pár dňami som sa dozvedela, že firma u ktorej sme si to objednali je na tom finančne zle (objednávali sme to pred vyše mesiacom a netušili sme v akej sú situácii). Samozrejme sme dali aj zálohu, nie malú. Takže mi neostáva iné ako dúfať v dobrý koniec.
Vyrastať ako najmladšie dieťa celej rodiny nebolo vždy ľahké,nikdy som sa nemala ským hrať,keďže moji súrodenci sú odo mňa starší o 20 rokov a moje sesternice a bratranci zase o 25 rokov,ale časom som sa naučila hrať a baviť aj sama.Ale v 7 rokoch sa to zmenilo.Zomrel môj milovaný dedko,ako malé dieťa som to nechápala,keď mi mamina povedala so slzami v očiach,že dedko sa už nevráti,že išiel za babkou do nebíčka som jej len povedala: "Veď včera sme mu kývali keď sme odchádzali z nemocnice,prečo nám nepovedal,že pôjde do nebíčka za babkou,nakreslila by som jej niečo.".Mamina sa rozplakala ešt
. Tak sa pohodlne usadte a berte veci s nadhľadom. Predstavenie začína.
