No, pekne! - toť obľúbená hláška nášho Samka, keď sa niečo pokazí, nevydarí, vyjde ináč, ako si myslel.
No, pekne! - hovorím si ja, dívajúc sa na moju hlávku, presnejšie na porast na nej.
Ale o čom točím:
V prvom rade musím napísať, že dočulek som si nepozrela ani jednu časť Tisíc a jednej noci. Takže základná chyba bola, že som nevedela koho hľadať .
ALE ... Našla som!
Najprv napíšem niečo o mojom strachu z Turecka.
Je to už pár rôčkov dozadu čo som s manželom bola na dovolenke v Chorvátsku.Deti s nami odmietli ísť.Vybrali sme si Makarskú. Stravu sme si zabezpečovali sami,tak sme objavili čaro ich pekární kde bol stále bohatý výber čerstvého a teplého pečiva. Aj ich obchodíky sú okúzľujúce. Žiadne veľké hypermarkety.Každý deň sme si kúpili niečo iné z ich domácej výroby.
Zákazníci chcú nakúpiť čo najvýhodnejšie. Obchodníci zase chcú svoj tovar predať čo najlepšie. Nájdu sa pritom aj takí, ktorí to chcú dosiahnuť aj rôznymi „trikmi“. Niektoré z nich sú už na hranici zavádzania zákazníka.
Devy krásne, len som vám chcela napísať, že Vás mám rada. Mám teraz náročné obdobie a aj dosť restov, snáď budete mať so mnou trpezlivosť. Ale kvitne mi nechtík, ruža má nové púčiky ... a bude ako nebolo. Prajem Vám veľa slniečka v duši a krásnu druhú polovicu prázdnin.