Tuším tu niekde beží diskusia o stiahnutí 1 a 2 centových mincí z obehu, o zaokrúhľovaní nákupov. Ľudia sa bavia o tom, kto bude na tom prerábať a kto zarábať. A to sa hovorí iba o centoch.
Asi nie som sama, kto o tom premýšľa. Obzvlášť odkedy triedime aj bio odpad. Kde sa ho toľko berie? Čo s tým?
Z domu som nebola na také zvyknutá. Jasne, sliepky na dvore, mačky, na dvore psík (čo žrali, keď neboli granule???) , v záhrade hromada rozkladajúceho odpadu. No viac ako 25 rokov bývam v meste, viac ako 20 sme rodina. Takže už som za to zodpovedná len ja sama.
Veľmi som bola zvedavá, koho nám šéfka pridelí tento rok. Aby som neskončila iba s babincom, priala som si pre zmenu zástupcov rodu mužského, no moje štvrtáčky trochu ohŕňali nosom, že oni nie sú až tak zlatí ako malé dievčatká.A ich jediné prianie, ktorým ešte koncom júla priam bombardovali šéfku, znelo:- len nám nedaj našich bratov!!!!
Desať minút je veľmi krátky čas. Až by človek povedal, že nič. Že na 10 minút sa neoplatí ani nič začať.
No treba to skúsiť. Za pár minút sa dá urobiť si kávu a prebehnúť internet. Alebo zavolať mame, či kamoške. Niekomu stačí aj 10 minút na meditáciu či modlitbu. Iný prečíta kapitolu z knihy.
Včera som zachytila celkom slušný pamflet odvolávajúci sa na rezolúciu 2361 (2021) Rady Európy. Vyše tisíc likov a 22 tis zdieľaní. Nuž - fajn čísla, keby to nebolo celé zle. Docela ma pobavilo ako to celé na tom svete našom funguje a koľkí sa ani neunúvajú si tú rezolúciu rozkliknúť. Holt áno - je v angličtine. Ale tak Google translator je natoľko spoľahlivý, aby ste v tom 4 stránkovom uznesení našli, čo hľadáte. Keby to tam konkrétne toto bolo. Ale nie je. Spomínaný pamflet totiž garantoval ľuďom, že ich nikto nemôže pracovne diskriminovať, ak zaočkovaní nie sú.
Asi mnohí máme v hlave nejakú mierku. Niečo, vďaka čomu si lepšie vime predstaviť hodnotu. Ja neviem prečo, ale často prepočítavam v hlave na hodnotu víkendového nákupu. Jasne, nie je to presné číslo, ale podľa toho sa orientujem.
Včera prechádzali okolo mňa dvaja muži. Nevyzerali na bezdomovcov, normálne oblečení, žiadna tackavá chôdza.
Slnko spoza okien sa ma ešte snaží oklamať. Ale ja viem. Bola som vonku. Po včerajšku som už vytiahla jesennú bundu. Je to neodvrátiteľné. Leto už bolo.
Napriek všetkým problémom a ťažkostiam bolo pre mňa úžasné.
No dobre, nestihli sme žiadnu dovolenku pri mori. Vlastne, absolvovali sme iba dva krátke výlety. Nič viac. Napriek tomu sa nesťažujem. Napriek tomu, že navždy odišiel svokor. Napriek tomu, že sme sa tento rok ani raz nekúpali. Bolo to úžasné leto.
Asi je to vnútorným nastavením. Neviem. Mne sa jednoducho toto leto páčilo.
Jááj, dlhé roky som nešla v autobuse z mesta do rodnej dediny. Roky to bola každodenná cesta. Dnes ale prišiel ten deň, keď použitie autobusu bola najlepšia cesta. Dopredu som si na internete vyhľadala spoj, pozrela cenu. mmch, autobus už roky rokúce chodí v rovnaký čas.
Vypýtala som si lístok a na ruke mala nachystané mince v hodnote cestovného, niečo cez 1€. Ale vodič že nie, nie, že iba 35 centov. Aj niečo k tomu povedal, ale nerozumela som.
Ja viem ešte ani dušičky neboli. 
Ako na Artmame už vo veľkom fičia 
