Ema konečne dorazila do svojej izby celá rozčarovaná. Toto fakt nepotrebovala. Hlava jej išla z toho prasknúť. Čo to len Tomáša napadlo docestovať sem bez akéhokoľvek dohovoru. Vôbec sa jej neopýtal, či by s tým súhlasila. V duchu ľutovala, že mu poslala tak jasne zamietavé odpovede cez sms-ky. To je asi príčina, ktorá ho sem takto bezhlavo dohnala. Prečo len nezvolila miernejšiu formu komunikácie? Radikálne rozhodnutie mu predsa mohla oznámiť až po prázdninách. No čo už? Teraz je neskoro dumať, čo by bolo, keby bolo. Tomáš je tu, to je jasné vec a treba to nejako riešiť.
Ema otočila hlavu smerom k Petrovi. Práve prechádzal okolo nej. V jeho v tvári videla prekvapenie, šok a sklamanie.? Nevedela ako sa zatváriť. Len sa na neho pozerala kým sa jej nestratil z dohľadu. Z upretého pohľadu ju vytrhol až Tomášov hlas:"Kto to bol?"
"Nikto koho by si potreboval poznať."
"Čo s ním máš? Pre neho si sa na mňa vykašlala?"
Milé devy spanilé , ktoré v onen pamätný deň pod hrad Trenčiansky zavítali a darček v podobe pozdravu s miniveršíkom nedostali / tlačiareň odmietla poslušnosť/, prijmite aspoň dodatočne jeho "virtuálnu podobu". / na popud Matyldy/
Prijali ste pozvanie, panny cnostné milé ,
pod hradom Trenčianskym stráviť krásne chvíle .
Ahojte dievčatá,
chcela by som vás aj ja poprosiť o energiu pre moju kamarátku.
Včera mi prišla sms:
"Nedokazala som to, nase babatko je v 17.t. mrtve, zajtra mi musia vyvolat potrat-porod.Neviem ako zvladnem porodit mrtve dieta."
DO čerta!!! Mala si sto chutí zahrešiť čo najhoršie, ako vedela! Opäť raz znenávidela Tomáša. Teraz už veľmi. Prečo jej dokáže pokaziť každú radosť, každý pekný deň, každú krásnu chvíľku??? Myslela, že tým, že sa rozídu, je koniec. Že to pochopí ako dospelý rozumný chlap.. A on sa správa ako malé hlúpe dieťa. Čo mu má teraz povedať?
Tak, nie že by som nemala v zásobe najnovšie "pikošky" spoza oceánu, len mi nejak nedochádzal čas (veď keď sa túlam kade-tade po hradoch a zámkoch, tak niet divu - však?) Až ma Kiska sama urgovala - mama a prečo si nepridala ten ďalší príbeh, ten je najsmiešnejší - no, ak mám byť úprimná, JEJ asi vtedy do smiechu veľmi nebolo. Tak tu je ďalšie pokračovanie, ktoré ona sama nazvala "Fekálne historky"
"Ema?" prenikol jej hlások Karolínky do myšlienok.
Ema precitla. Prvé čo ju napadlo bolo: "Keď je tu dcérka, bude tu i jej otecko." Srdce sa jej rozbúchalo.
V tom sa ocitol pri nej aj Peter. "Ahoj." pozdravil ju.
"Ahojte. Kde sa tu beriete?" spýtala sa ich.
Nie, nie, tentoraz už odpovedať na jeho sms-ku nebude. Napísala mu predsa jasnú odpoveď a každá ďalšia komunikácia s Tomášom by jej iba zbytočne odoberala pozitívnu energiu. To nemôže dopustiť. Rozhodla sa, že odteraz bude Tomášove správy jednoducho ignorovať. Načo si kaziť pekné zážitky a pohodu?
Ach nie! Dnešný deň bol taký úžasný, strávený s Petrom (jasné že aj s ostatnými), ale hlavne s ním, a Karolínkou... a teraz toto! Pár slov jej dokázalo pokaziť celú radosť. Nahnevalo ju to. Stlačila "odpovedať": NIE, NEMAS SANCU, POCHOP TO, NIKDY NEBUDEME VIAC AKO KAMARATI, NEROB SI PLANE NADEJE, NEMA TO ZMYSEL. SOM TU, DALEKO OD SLOVENSKA, DALEKO OD TEBA A MAM SA FAJN.
,
.
