Príspevky (Blogy)

Dievčatá, od posledného bratislavského stretnutia prešlo kopec času - čo takto spraviť si ďalšie? Už jedenáste v poradí?

Stakola tu nadhodila jednu tému, pri ktorej sa mi vynorila spomienka z detstva. No, z detstva - už som bola asi tak v 6-tej, 7-dmej triede. Ako viete, sestra je o dva roky mladšia. Keď som bývala sama doma, poobede, po príchode zo školy, rada som sa rôzne hrávala, aj tak, že som vyvláčala zo skrine staré veci a záclony a robila si sama sebe módne prehliadky. Raz som takto v otcovom starom kabáte našla zvláštne balóniky. Tak som si ich nafúkala a hrala sa s nimi. Boli odporne mastné, a mali trochu divný tvar, ale celkom sa mi páčili.

ahojte, potrebujem pomôcť s blahoželaním pre dedka, ktorý v najbližších dňoch oslávi 90. rokov. Je veľmi vitálny a vekom by som ho prirovnala k šesťdesiatnikovi. Má prehľad v politike, sleduje televíziu a číta noviny. Naozaj vyzerá super. Pomôžte prosím. Vďaka

Vidím, že téma fotografovania zabrala. A viete čo? Kašľem ja celý Kremeľ aj to Červené námestie. A viete prečo? Mala som dnes super rande na slepo, a ten človek sa mi celkom páčil.

Ahojte, chcela by som sa poradit, uz druhykrat sa mi v hrdle vyhodili pupenceky, skusala som kloktat salviou, propolis, bioparox po porade s doktorom... trosku to ustupilo ale opat sa to zvacsilo. Prvy krat som na to pouzivala antibiotika a bioparox, ale som tehotna, tak tym antibiotikam by som sa rada vyhla. Aj prvykrat (v decembri) som bola uz tehotna, nemala som to este potvrdene od lekara, tusila som to, no doktora som na to upozornila, ze je mozne tehotenstvo. Predpisal mi ampicilinove antibiotika, ze tie sa mozu a k tomu bioparox.

Snáď Vás trochu obveselím s ďalšou príhodou z môjho života. Stalo sa to dávno. Dcérka chodila asi do druhej ,alebo tretej triedy. Jedného dňa za mnou prišla s očkami plnými zvedavosti a spustila: "Maminka, čo to tam máš v spálni v nočnom stolíku? Také návliečky na cumel."

Nedá mi nepodeliť sa o niečo s vami,keďže už dlhšie som nepísala,lebo akosi to tak vyšlo...Išla som prezliekať posteľné prádlo a dcérka(8)sa ma pýta:A prečo ideš vyprať hrošíkov?

Nebolo tomu dávno, toť len pred troma dňami a mňa vytáčal aj vzduch čo dýcham, nielen písmenka čo čítam. To skladkobôľne sa zlomilo do niečoho dušu a oči kolúce. A hoci som sa trápila a bojovala s tým, nešlo a nešlo to prelomiť. Nepomáhala hudba, obľúbený film a dokonca aj dobrá knižka dostala košom. Ufff - žeby PMS? Ale nie.

Asi to tu nepatrí, asi to nikoho nebude zaujímať, ale musím to niekde napísať. Dochádza mi energia, dochádza mi sila, mám tlak v hlave, tlačí ma v duši. A cítim sa fakt nanič mama. Prichádza to keď mám uspať malého. Uložím ho a akoby do neho vstúpil malý diabol. Skriví sa mu tvár do nepríčetnej grimasy, bije ma, kope do mňa, prestáva dýchať, modrá, ja spievam, čičíkam ho na rukách, na nohách, v sede, v ľahu, pár minút sa zdá, že zaspáva. O chvíľu opäť, grimasa, nepríčetný pohľad, napne sa ako struna, nedýcha, zmodrá. Po hodine revem, po druhej som v koncoch.