Tie časy boli nádherné
keď muži boli MUŽI.
A ženy krásne tajomné,
že každý po nich túžil.
V tých časoch každý ochotne
šiel chrániť povesť dámy
a tvrdo trestal každého,
ktorý jej srdce zranil.
City aj vášeň obrovské
a láska osudová
a plno sladkých, vrúcnych slov
Je sobota a my / ja a Marek / vyrazame, ako vzdy neskor, ako sme si naplanovali. Marek na poslednu chvilu bali este pocitac a ja prevraciam v duchu ocami. No esteze ho to napadlo
Behala som dnes po obchodoch, lebo som si chcela kúpiť všelijaké blbostičky na moje amatérske aranžovanie. Zháňala som taký ten farebný dekoračný piesok a nejaké sklené kamienky.
Nevedela som sa toho piatku dočkať. Napokon som naškrabala na benzín – decká mi dali, aby som vypadla z bytu. Tak som sa vybrala do Tatier, do hotela Kempinsky. Platí Mirka6, valentínsky víkend, tak čoby som si nešla zadarmo užiť. Vyrazila som už ráno, pretože s mojimi orientačnými schopnosťami budem rada, keď večer zaparkujem svoje punťo pred hotelom. Dúfam, že zacvakala aj nejakých schopných Valentínov, som totiž už nejaký čas bez chlapa, a tak by som to patrične využila.
Počas strednej školy som bola v Nemecku na jahôdkovej brigáde. Tam mal o mňa záujem jeden chlapec. Bol z kade ruka z kade noha a ešte k tomu dlhé kučeravé vlasy. Uúúúúúfffff. Posielal za mnou svojho kamaráta aby ma ukecal... No jasné . Nič také ak niečo chce tak nech príde sám. Ale aj tak som záujem neprejavila.
Videla som lásku... Skrývala sa na dne jedného kamenného srdca. A predsa tam bola! Zatlačená zlobou, ubíjaná... Stačil však jeden dotyk, jedna iskierka tepla, čo dokázala vypočuť a nie ľahostajne mávnuť rukou... Videla som lásku. Zažiarila a rozlievala teplo, nežne sa usmievala a hľadala, koho by vypočula a nie ľahostajne mávla rukou...
Ráno som písala, ako blbo mi začal deň a zase je tu NM, ktorá mi poslala slniečko. Pred chvíľou zazvonil poštár, vraj mám balík. A ja rovno, že som si nič neobjednávala, tak od koho ? Spoločnosť Seesame a nemám nič platiť. Kto už len mne môže posielať ťazký balík.