...bohužiaľ je to pravda..aj keď nie zrovna také, aké vás asi napadli. Nemyslím tie pípajúce, dúchajúce mašinky s kopou hadíc, to nie, tam zatiaľ nie som..ale..no človek nikdy nevie..
Prešiel mi úsmev na perách.
Monička s Anetkou sú v nemocnici - dievčence, pošlite im prosím trochu pozitívnej energie, nech im to tam rýchlo ujde.
Dievčence moje držte sa, však ste nejaké kopaničárky!
Mám vás rada .
Tak, ako vlani, aj tento rok so smútkom v duši spomínam. Dnes sú to už štyri roky od obrovskej tragédie našich vojakov, vracajúcich sa z misie v Kosove.
Už štyri roky sú mamy a otcovia bez synov, deti bez otcov a mám, manželky a manželia bez svojich polovičiek.
Štyri roky sú dlhá doba, čas určite už niečo zahojil, ale prázdno a bolesť v srdci ostáva.
Ahoj Dievcence,
tak dnes je to rok co som sa po kancelarii nervozne prechadzala, a kazdu chvilku nakukla k bratovi (pracujeme spolu) ze ci uz, ci nie, ci co...
Slnečnica ma dnes krásne nakopla, že prečo nie chobotnička. Akosi mi chobotnica nevadila, ale naozaj sa to krajšie číta. Tak a konečne som krajšia aj ja. Aké jednoduché a ja ďakujem Slnečničke.
-prosim tu je vasa kava,.....maamiika kakavkoo.....lezim v nehybnej polohe ,s privretymi ocami a sympaticky tmavy muz ,podava salku kavy na piesocnatej plazi ,pocuvam sumenie mora .....ktore prerusi drobec ked mi zreve do ucha mamika kakavkoooo......nechtiac sa pozbieram a odchadzam z plaze do reality. Trpaslik uz docupital k chladnicke a drzi v rucke krabicu mlieka ,ktoru sa snazim v poslednej chvili zachytit.S prizmurenymi ocami triafam ktoru platnicku zapnem,nakolko moj drahy nechce aby sme drobcovi ohrievali mlieko v mikrovlnke.
- zaznelo u nás dnes ráno o trištvrte na päť.
Moj zdesený výkrik musel znieť dve poschodia nad i pod nami.
Určite som vytvorila svetový rekord v skoku do diaľky Nechápem, ako dokážem tak bleskovo a na jeden šup preletieť cez chodbu, obývačku až do spálne k manželovi do postele.
.
