Nie, v obchodoch som ešte nezakopla o Vianočné kolekcie, salonky ..., ani reklamu na najkrajšie sviatky v roku, som ešte nevidela. Nemusíte mať obavy. Ale v rádiu, teda neiem či len vo Fun, alebo aj inom, bo často prepínam, som už zrána zachytila tú dôležitú správu. O tri mesiace tu máme Vianoce.
Máme takú veľkú debatu. Stužkové a svadby a celkovo oslavy akéhokoľvek druhu počas tohoto obdobia.Akoby zrovna naschvál nám sa toho toho roku nakopilo takých osláv, ktoré by sa načím vo väčšom patrilo osláviť. Niežeby niektoré narodeniny boli menej významné, človek má byť vďačný za každý jeden rok, ktorý si smie pripísať k svojmu veku.Ale tak predsa len 15,18,45,50,70 - to už sú také numerá, že človek by spolu aspoň s blízkou rodinou to chcel osláviť. Lenže my sme si povedali, že nebudeme provokovať.
Konečne som dostala odvahu Vám napísať o mne a Parkinsone. Začal sa v tedy keď sa mi narodil syn Janko, ktorý má už 12 rokov a chodí do Súkromnej základnej školy pre deti s vývojovými poruchami učenia vo Vrútkach. Chcela by som poďakovať kolektívu učitelou pod vedením pani riaditelky Mgr. Ľubici Hlavatovej. Obdivujem
Tá prvá sa týka správneho nadelenia konzekvencií pri priestupkoch. Tieto závisia od závažnosti tej-ktorej situácie. Druhá: nikdy sa netreba vzdávať vopred!
Pár dní dozadu som v telke videla film s podtitulom o mužovi, ktorý naučil talianov čítať. Bol to životopisný film a celkom ma zaujal Chlapík, ktorý aj vďaka začínajúcej televízii naučil 2 milióny talianov čítať. Mladých aj starých. Keď na konci uviedli, že film sa týkal 60-tych rokov minulého storočia, tak ma to celkom šokovalo. Niekedy vtedy (plus / mńus) som sa narodila, začala chodiť do školy. A naozaj si nespomínam, že by som v mojom okolí poznala niekoho, kto čítať nevedel. Myslím tým babky, tetky, dedkov, ujcov.... Nielen mladých.
Kedysi dávno, pradávno (pripadá mi, že snáď sa vtedy aj piesok lial a voda sypala...) som pracovala s počítačmi. Veľmi intenzívne, nebol problém počítače skladať, inštalovať, mám za sebou aj programovanie na úrovni strojového kódu.... Čo bolo treba, urobila som. Vlastne moja mladosť beží súbežne s osobnými počítačmi. Diplomovku som mala ešte nahratú na 5 a štvrťkách disketách, v počítači sme mali vždy dve, na jednej operačný systém, na druhej sa pracovalo.... Ja viem, väčšine ľudí to nič nepovie, leda že by tu boli znalci...
Sobotňajšia noc sa práve chystala prehupnúť do nedeľňajšieho rána, ale mne sa - našťastie - akosi nežiadalo do postele. Po dlhom koronovom čase jeden z TV producentov vďaka plexisklám opäť obnovil moju obľúbenú víkendovú šou, a tak som sa zabávala na vtipných komentoch pohotového moderátora.
Zrazu som zachytila v pozadí známe alarmové pípanie.
Zdá sa mi to, alebo nebodaj spadla spiaca veverička zo stromu na zaparkované auto a nechtiac spustila sirénu?
Ale v rádiu, teda neiem či len vo Fun, alebo aj inom, bo často prepínam, som už zrána zachytila tú dôležitú správu. O tri mesiace tu máme Vianoce.
