Je 25. decembra. Čerstvo vymrznuté, objedené mandarínok so zrnkami, nasýtené Šafránkovej, omaškrtené medvedími labkami a unudené z včera dostanými hračkami sa so sestrou schovávame za knižky. Je večer, pol siedmej a na našej chodbe sa rozzvoní telefón. Nielen celá chodba cengá, najmä stena sa trasie, bo tento zázrak sme si úplne nanovo dali namontovať na stenu, keďže do našej chodby sa stolík nezmestil a mať telefón položený na zemi je už v týchto časoch nemoderné. Telefón, ktorým volaného skutočne vytočíte, aj keby ste priam nechceli, zazvoní trikrát, kým ho môj otec zdvihne.