Raz mi jedna zo služobne najstarších naničmám povedala, že už nejak nemá chuť prispievať.Bola tu svojho času hviezdou ale nejak došiel "rypáčik" a znechutil ju. No a ja som to nechápala, krútila som nad ňou hlavou. Nevedela som si predstaviť, že by som sem denne neprispievala, na čokoľvek a komukoľvek. A zrazu som v štádiu, kedy sa mi nechce NM ani otvoriť a stáva sa zo mňa skôr pozorovateľ.
... alebo súrne potrebujem naklonovať.
Neporadíte? Potrebovala by som naklonovať. Súrne.
Nikdy som netvrdila, že som dokonalá. Ale chcela by som, oj a ako veľmi.
..., takže výlet za históriou, ktorý sa mal konať v sobotu sme nakoniec absolvovali v nedeľu. Zobudili sme sa do slnečného rána, ktoré bolo predzvesťou nádherného výletu.
Na stanici v LM som takmer zakopla o výpravcu. Pýtam sa na najbližší vlak do Žiliny. Odišiel pred chvíľou. Musela som pôsobiť veľmi zúfalo.
Sympatický pán v červenej čiapke sa ma ujal. V kocke som mu opísala, čo sa stalo. V jeho očiach zarezonovala úprimná spolupatričnosť a súcit.
Každý sme nejaký – a preto v rôznych situáciách reagujeme rôzne – ale zväčša niektorý z tých spôsobov je prevažujúci a ten sa potom akosi automaticky časom začne považovať za normu a všetko čo z nej vybočuje je prinajmenšom podozrivé, ak už nie priamo odsúdeniahodné.
Dnes sa moja Stella rozbehla medzi jahody. Tak som sa rozbehla za ňou, veď sa trocha ponaháňame, jahodám to už nezaškodí. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zbadala nádhernú červenú jahodu. Ukazujem ju môjmu anjelikovi, a ona hneď vie čo s ňou, šup a už je v puse. Ja som sa zatiaľ našla ďalšie a ďalšie. Pooberala som jahody asi z desiatich rastlín. V septembri! A to máme obyčajné, nie tie vždyplodiace.
ale nejak došiel "rypáčik"
a znechutil ju. No a ja som to nechápala, krútila som nad ňou hlavou. Nevedela som si predstaviť, že by som sem denne neprispievala, na čokoľvek a komukoľvek. A zrazu som v štádiu, kedy sa mi nechce NM ani otvoriť a stáva sa zo mňa skôr pozorovateľ.
